Keď sa cintorín zaplnil, ľudské pozostatky vybrali a uložili ich do kostníc, vysvetľuje sprievodca Slavomír Dzvoník, ktorý pozná trnavské podzemie.
Trnava má svoje tajomné podzemie. Ukrýva krypty aj kostnicu. Užite si ich prehliadku v časoch koronakrízy aspoň v podobe fotoreportáže.
Krypty ako súčasť podzemia
Zaujímavá krypta sa nachádza pod Kostolom sv. Jakuba (Františkánsky kostol). Je veľmi dlhá – má viac ako 93 metrov. Sú tam dve chodby, ktoré sa na konci spájajú. V rámci úložných priestorov je k dispozícii 92 kazematov, hradných alebo pevnostných podzemných miestností, a 36 pohrebných miestností.
Na portáli trnava.dnes24.sk sa ku kryptám spomína: „Nedá sa obísť napríklad ani akýsi oltárik, okolo ktorého sa aj dnes zapaľujú sviečky. Práve v týchto miestach ležali telá nebožtíkov, ktorých neskôr nechali zamurovať.“
V tejto krypte je pochovaná aj grófka Zuzana Forgáčová – dcéra trenčianskeho župana Imricha Forgáča a Kataríny Zrínskej. K Zuzaninmu životu sa v krypte píše: „Ako pätnásťročnú ju v roku 1597 vydali za Františka Révaya. Ich spoločný život však nebol šťastný, najmä kvôli Františkovmu hrubému správaniu.“
Po deviatich rokoch bezdetného manželstva začal Zuzane dvoriť rodinný priateľ Peter Bakič, ktorý ju v roku 1607, po žiarlivostných scénach manžela, uniesol na Plavecký hrad. František Révai sa pokúsil manželku dostať späť násilím, a keď to nepomohlo, Bakiča zažaloval.
Do niektorých sa dá však bežne dostať v rámci návštevy niektorých podnikov.
Krypta pochádza zo 17. storočia, pričom v súčasnosti je identifikovaných len približne sto pochovaných, v rozmedzí rokov 1794 až 1866. Jeden náhrobok je datovaný do roku 1719.
Najčastejšie tam pochovávali členov rádu františkánov, hoci niekoľko miest obsadili aj príslušníci viacerých meštianskych rodín. Zaujímavosťou je aj fakt, že pred niekoľkými rokmi tu uložili telesné pozostatky ľudí, ktorí boli pôvodne pochovaní pod františkánskym Kostolom sv. Kataríny Alexandrijskej (Katarínka) pri Dechticiach v okrese Trnava.
Čo ukrývajú trnavské kostoly?
Trnavské podzemie ukrýva aj ďalšiu kryptu pod Katedrálou sv. Jána Krstiteľa (Univerzitný kostol). Vchod sa nachádza uprostred svätyne. V roku 1700 bola do dlažby vložená kamenná doska, ktorá mala pripomínať zásluhy rodiny Esterházyovcov, no v roku 2006 pri otvorení hrobky praskla. Odvtedy je provizórne nahradená drevenou doskou.
V krypte je uložených množstvo telesných pozostatkov kňazov, ale stali sa aj miestom odpočinku rodiny palatína Esterházyho, ako aj všetkých kňazov – jezuitov, ktorí pôsobili v katedrále. V krypte je pochovaný jezuitský kňaz, misionár a mučeník Ján Simonides.
V 20. storočí však bola krypta zničená, hrobky v 60-tych rokoch zdevastovali. Páchateľov našli a usvedčili, no v krypte ostali nenávratne zničené vzácne sarkofágy rodiny Esterházyovcov a časť ostatkov bolo znesvätených.
Názov krypta pochádza z latinského slova a znamená skrytá.
Na stránke pohrebnictvo.sk sa spomína ku kryptám: „Krypty sa nachádzajú takmer pod všetkými trnavskými kostolmi. Hrobky sú napríklad v Bazilike sv. Mikuláša, v Kostole sv. Anny, rovnako tak u františkánov v Kostole sv. Jakuba. V minulosti sa dokonca tradovalo, že trnavské krypty sú pod zemou prepojené. O tom, či to tak naozaj je, sa presvedčíme niekedy v budúcnosti.“
Ku kryptám sa vyjadrila aj historička Emília Valachovičová: „Názov krypta pochádza z latinského slova a znamená skrytá. V ranokresťanskom období sa museli prví kresťania skrývať so svojou vierou v podzemí v katakombách.“ Tam sa spoločne modlili, slúžili bohoslužby a pochovávali svojich blízkych. V ranom stredoveku mal každý kostol pod svätyňou kryptu, kde boli uložené ostatky svätých alebo aspoň relikvie svätca, ktorému bol chrám zasvätený.
Pietne miesta sú verejnosti prístupné
Neskôr sa krypty rozšírili aj do zvyšných častí kostola a miesto odpočinku v nich našli nielen svätci, ale aj panovníci, významné cirkevné osobnosti, rehoľníci a neskôr i členovia náboženskej obce. Krypta je podzemný priestor pod chrámom alebo v jeho tesnej blízkosti, určený na pochovávanie veriacich. Trnava je mesto, kde si viacero rádov založilo vlastný kostol a k nemu prislúchali aj krypty.
Klarisky, františkáni, uršulínky i jezuiti mali krypty pod kostolmi. Okrem nich máme ešte kryptu, do dnešných čias neprebádanú, pod kostolom sv. Mikuláša, kde boli pochovaní arcibiskupi pôsobiaci v Trnave od 16. do 19. storočia.
V kryptách pochovávali členov rádov, ktoré v meste pôsobili a cirkevných hodnostárov. Emília Valachovičová ozrejmuje históriu jednej z nich: „V krypte pod františkánskym kostolom sv. Jakuba boli pochovaní Trnavčania po veľkej epidémii a vtedy bolo zahrabané aj nižšie podlažie krypty a začalo sa užívať vyššie poschodie, ktoré je dnes aj verejnosti prístupné.“
Mesto Trnava takmer každoročne organizuje v nedeľu pred Sviatkom všetkých svätých prehliadky krýpt. Tento rok sa neuskutočnia z dôvodu opatrení proti šíreniu koronavírusu.
K prehliadkam Emília Valachovičová dodáva: „Súčasťou prehliadky býva výklad sprievodcu alebo inej osoby. Je to už niekoľko rokov, kedy sme s prehliadkami začali a od začiatku mali veľký úspech.“ Ľudí láka najmä možnosť nahliadnuť do bežne skrytých priestorov. Nie je bežné vybaviť si vstupy do všetkých krýpt.
Kryptu pod františkánskym kostolom môže navštíviť široká verejnosť bez predchádzajúcej objednávky, a to každý rok, týždeň po Sviatku všetkých svätých po večernej svätej omši.
Karner slúžil ako úložisko na kostrové pozostatky
Karnery vznikali ako súčasť farských kostolov. Ako prvý, hoci nepriamy dôkaz trnavského karneru, nájdeme v skorých písomných zmienkach o farskom kostole, ktoré pochádzajú z rokov 1211 a 1212. Išlo o dvojpodlažnú stavbu kruhového pôdorysu s kaplnkou a kostnicou.
Jej vnútorný priemer bol 6,5 m a vonkajší priemer 8,5 m. Podzemné podlažie vymurované z kameňa je z väčšej časti zachované. Dosahovalo výšku zhruba 6,5 m a zaklenuté bolo klenbou dosadajúcou na stredový pilier.
Nadzemné podlažie tvorila kaplnka. Tá mala na východ orientovanú apsidu (svätyňa s oltárom). Predpokladá sa, že bola murovaná z pálených tehál s prímesou obilných pliev.
Vznik tohto typu architektúry súvisí so zapĺňaním cintorínov. Kvôli ďalšiemu využívaniu boli ľudské pozostatky vybrané a uložené v jednom symbolickom hrobe – podzemné podlažie karnera. Trnavský karner je pietnym úložiskom tisícok kostrových pozostatkov obyvateľov románskej Trnavy.
Počas hĺbenia základov svätyne kostola v 14. storočí náhodou narazili na podzemné murivo. Smer základovej ryhy musel byť z toho dôvodu improvizovane skorigovaný. Dôvody zániku však nie sú známe.
Sprievodca Slavomír Dzvoník približuje význam kostníc: „Karner je románska stavba kruhového charakteru s apsidou. Priemer je približne 8-9 m, závisí od hrúbky múru. Karner bol umiestnený na cintoríne v blízkosti románskeho kostola, ktorý už neexistuje.“
Pôvodný karner mal nadzemnú nezachovanú časť, ktorá slúžila ako pohrebná kaplnka a podzemnú časť – kostnicu, ktorú môžeme vidieť. Zachovaná časť je najstarším murovaným objektom, ktorý sa zatiaľ v Trnave našiel.
„Nevieme presnejšie datovať obdobie vzniku tohto objektu, každopádne najneskôr v 14. storočí objekt ako taký zanikol,“ dodáva Slavomír Dzvoník. Nadzemná časť sa používala ako pohrebná kaplnka, slúžila na zádušné omše. Podzemná časť slúžila na uloženie kostí z cintorína, ktorý sa nachádzal v oblasti dnešného kostola sv. Mikuláša.
Nevie sa, koľko kostrových pozostatkov je v kostnici, každopádne aktuálna výška vrstvy kostí je viac ako tri metre. Výška kostí bola väčšia, avšak stáročiami rozkladu sa vrstva stenčila.
Je Trnava pod zemou prepojená?
„O tajných chodbách neviem. Asi preto, že sú tajné. Isté je, že pod starou Trnavou, respektíve pod domami sú nádherné pivnice a pod kostolmi krypty, ktoré, bohužiaľ, nie sú bežne prístupné. Do niektorých sa dá však bežne dostať v rámci návštevy niektorých podnikov,“ približuje Slavomír Dzvoník. Podľa neho je pod historickým centrom Trnavy ešte veľa schovaného.
Emília Valachovičová vysvetľuje: „Otázky o mýtoch súvisiacich s podzemím dostávam často. Podporil ich prvoaprílový žart Trnavských novín pred niekoľkými rokmi, kedy vyšli s článkom o pláne mesta vybudovať podzemný cyklochodník vedúci od Západoslovenského múzea do Bieleho Kostola.“
V stredoveku boli všetky domy v meste podpivničené. Pivnice slúžili na uskladňovanie úrody, tovaru pre majiteľov domov a často boli medzi sebou poprepájané kvôli požičiavaniu úrody či prenájmu.
V tomto vzájomnom prepájaní pivníc niekto videl skrytú tajnú chodbu. Je viacero dôvodov, prečo to však nemôže byť pravda. Základným sú peniaze. Trnavčania by nechceli, aby pivnice slúžili aj ako chodba a ktokoľvek by sa mohol dostať k ich zásobám.
Technická vyspelosť v stredoveku navyše nebola na takej vysokej úrovni, aby ľudia dokázali vybudovať technicky a organizačne náročné chodby. V tejto dobe sa viac spoliehali na budovanie obranného systému na povrchu.
