SWAP sa vďaka svojej ekologickej podstate stáva čoraz viac populárnym. Vďaka tomuto podujatiu dokážu oblečenie a rastliny nájsť nový domov. Pre študentku Sáru Hacajovú to nie je to len organizácia podujatia, ale aj záľuba a radosť v jednom.
Veľa mladých ľudí sa začína zaujímať o ekologické témy a ich spôsoby uvedenia v praxi, ktoré sú reálne prospešné. Registrujeme second-handy, zero-waste materiály, čapovateľnú drogériu a najnovšie aj tzv. swap – teda výmenu produktu za produkt. Swap je ekologický a zároveň ekonomický spôsob, ako sa zbaviť nepoužívaného oblečenia a dostať zaň „nové“ originálne kúsky. Pritom nezaťažujeme planétu kúpou nového fast-fashion oblečenia.
Sára je veľkou milovníčkou módy, no zároveň jej nie je ľahostajná naša planéta. Preto sa snaží vnímať svet inak, venovať pozornosť menej konzumným veciam: „Celosvetovo táto myšlienka predstavuje akúsi alternatívu bežného nakupovania oblečenia, prípadne iných vecí, ktoré by sa dali na swape vymieňať.“
Swap v Trnave
Sára vo svojom okolí začala viac vnímať tento typ podujatia. Celá myšlienka sa jej zapáčila natoľko, že mesto Trnava má svoj vlastný swap aj vďaka nej. Je to spoločný projekt, ktorý vytvorila so svojimi kolegyňami a existuje už vyše roka. Sára si tiež rada nakupuje v sekáčoch alebo na blšákoch. Vysvetlila, že je to ekonomickejšie a často sa jej podarí nájsť originálne kúsky.
Podľa jej slov bolo prvé spustenie tohto projektu časovo náročné: „Keď sme robili swap úplne prvý raz, venovali sme tomu niekoľko týždňov. Vôbec sme nevedeli, do čoho ideme, a snažili sme sa premyslieť každý detail.“ Okrem samotných eventov sa stále venujú i celej organizácii, pretože si samy zastrešujú sociálne siete a komunikáciu.
Okrem swapu oblečenia sa začali venovať aj výmene rastlín. Namiesto oblečenia si môžu návštevníci vymeniť kvetiny, odrezky z rastlín alebo kvetináče. Sára vysvetľuje, že každý swap má vlastné, ale zato jednoduché pravidlá: „Vždy dopredu avizujeme prostredníctvom nášho facebook eventu alebo facebook stránky miesto, čas a dátum konania a tiež jednotlivé pravidlá. Uvádzame v nich, čo na swap patrí a čo nie,“ opisuje postup.
Je to aspoň malá troška, ktorou môžeme pomôcť prírode.
Hlavným cieľom nie je len posunúť nevyužité oblečenie alebo nadbytok rastlín, ale nájsť im nový domov niekde, kde budú využívané a potrebné.
Radosť z úspechu
Na základe ohlasov okolia vidí, že sa o tento druh výmeny zaujíma viac a viac ľudí. Tvrdí, že najlepšie reakcie sú po evente, keď ľudia dávajú spätnú väzbu. Či už ako komentár, alebo príspevok na sociálnej sieti.
K veľkému úspechu sa pridávajú aj ponuky na organizáciu podobnej udalosti na iných miestach než len v Trnave, kde vznikol: „Náš swap chceme robiť naozaj lokálne a okrem toho vo veľa mestách sa už swap koná pod taktovkou niekoho iného, a preto sa nám zdá zbytočné vytvárať nejakým spôsobom konkurenciu.“
Zvýšený záujem ľudí o takéto podujatie sa dá vidieť každým ďalším úspešne zvládnutým podujatím. Môže to byť spôsobené aj tlakom, ktorý sa v spoločnosti vyvíja v súvislosti s konzumným správaním. V dnešnej dobe je trendy byť „eco“ a „zerowaste“. Práve vďaka pozitívnym reakciám a ich následnému šíreniu medzi známymi sa prídu pozrieť na miestny Trnavský swap stále noví ľudia.
Kvety nad oblečenie
Vyswapované oblečenie a aj rastliny sú súčasťou jej domova. Ako sama tvrdí, rastliny doma vedú: „Oblečenia zo swapov mám pomenej, pretože nakupujem aj v sekáčoch či blšákoch a v poslednej dobe si viac a viac uvedomujem, že nič nové nepotrebujem.“
Dnes má doma niekoľko druhov rastlín, ktoré si vyswapovala alebo sa ich ujala po skončení akcie. Veľa odrezkov zostáva po evente bez domova a je škoda ich vyhodiť. Vezme si ich domov, nechá ich zakoreniť, následne ich presadí a opäť prinesie odrezky na ďalší swap, kde nájdu svoj domov.
