Trnavské hradby sú už niekoľko storočí symbolom mesta. Vďaka výskumom a záujmu odborníkov sa o ich výstavbe, využívaní a histórii dozvedáme stále nové skutočnosti. Ďalšie zaujímavosti, o ktorých ste zrejme ešte nepočuli, sa dozviete v tomto článku.
Trnavský unikát
Hradby v Trnave patria k najvýznamnejším pamiatkam svojho druhu na Slovensku a v strednej Európe. Sú unikátne použitím obrovského množstva stavebného materiálu – tehál. Ako sa vyjadril Peter Grznár z Krajského pamiatkového úradu Trnava: „Podľa posledného prepočtu bolo pri výstavbe trnavských hradieb použitých okolo 20 miliónov tehál.“ Keďže stredoveké tehly, nazývané aj prstovky, boli vyrábané ručne a pálené v jednoduchých peciach používaných v stredoveku, aj na súčasné pomery ide o veľmi veľký počet. Opevnenie bolo postupne postavené po udelení mestských práv Trnave (rok 1238) v priebehu 13. a 14. storočia. Hradby majú takmer pravidelný obdĺžnikový tvar, rozmery sú 800 x 700 metrov.
„Podľa posledného prepočtu bolo pri výstavbe trnavských hradieb použitých okolo 20 miliónov tehál.“
Historické zaujímavosti
Počas 13. storočia bolo postavených 27 primárnych veží. Spočiatku boli spojené valovým opevnením. „Následne boli dokončené priame úseky hradieb, ktoré nahrádzali staršie valy. Okrem veží sú budované aj otvorené veže do interiéru mesta, nazývané tiež bašty,“ vysvetľuje Peter Grznár.
Hradby nie sú zachované vo všetkých úsekoch v plnej výške. V lepšom či horšom stave sa zachovalo spolu asi 25 veží a bášt z 36-tich. V najlepšom stave sú východný a západný úsek. „Žiaľ, zo vstupných bránových veží sa nedochovala ani jedna, a tak jediným originálnym vstupom do mesta je malá bránka, ktorú je možné vidieť v promenáde pri Pomníku padlým v 1. sv. vojne,“ objasnil Grznár.
Môžeme konštatovať, že zachovaná časť hradieb je veľmi veľká, hradby v nadzemnej časti majú v dĺžke bezmála 2,5 km.
Stredoveké mestá a ich rozvoj
Mestá v stredoveku boli významné hospodárske jednotky. Vďačia za to rozvoju remesiel a obchodu. Podľa Grznára toto nazhromaždené bohatstvo, samozrejme, lákalo mnohých a vytváralo bezpečnostné riziko. „Postavením hradieb si stredoveké mestá zabezpečili dostatočnú obranu a zároveň sa stávali významnými mocenskými hráčmi, o ktoré sa často opieral napríklad kráľ v konfliktoch s odbojnou šľachtou.“
„Začiatkom 18. storočia strácajú hradby svoju obrannú funkciu úplne.“
Význam hradieb upadá s vývojom novovekej vojenskej techniky. Peter Grznár spomína aj úplnú stratu významu hradieb: „Po upokojení vnútropolitickej situácie v Uhorsku, po potlačení posledného protihabsburského povstania Františka Rákocziho II., začiatkom 18. storočia, strácajú hradby svoju obrannú funkciu úplne.“ V tej dobe vzniká na vnútornej strane hradieb tzv. želiarska zástavba, kedy sa tehly z hradieb začali využívať ako stavebný materiál (použité na domy a pod.). Počas 19. storočia sa vzhľadom na rozrastajúci urbanizmus postupne búrajú aj mestské brány.
Obnova hradieb v súčasnosti
Väčšina hradieb prešla za posledných 30 rokov pamiatkovou obnovou. V súčasnosti sa plánuje obnoviť južný úsek východnej vetvy medzi Západoslovenským múzeom a Bazilikou sv. Mikuláša, ako aj 7 metrová časť pri severovýchodnej nárožnej veži.
Grznár ďalej uvádza: „Najzaujímavejším a historicky najhodnotnejším prvkom je predprseň s prerazenými strieľňami a smolnými nosmi. Predprseň zachytáva vývoj pevnostnej architektúry v 13. až 16. storočí, ako aj meniace sa spôsoby obrany a dobývania.“ Hradby sú charakteristické aj použitým stavebným materiálom. Drahý kameň, ktorý by bolo nutné dovážať po nespevnených cestách až niekde z Malých Karpát, je na trnavskom opevnení nahradený dostupnejšou tehlou, ktorá sa vyrábala priamo v Trnave z miestnych spraší.
Pri obnove a rekonštrukcii hradieb sa rešpektuje stav a dochovanie originálu. Návštevníkov Trnavského mestského opevnenia najviac zaujímajú originálne stredoveké architektúry hradieb. Z tohto dôvodu sa budú prednostne obnovovať originálne časti architektúr a neplánujú sa nejaké rozsiahle dostavby.
„Najzaujímavejším a historicky najhodnotnejším prvkom je predprseň s prerazenými strieľňami a smolnými nosmi.“
V roku 2018 sa opäť ponúka možnosť spoznať toto unikátne opevnenie počas komentovaných prehliadok pre verejnosť. Prehliadky organizované Krajským pamiatkovým úradom Trnava sa uskutočnia v rámci Dní európskeho kultúrneho dedičstva v roku 2018.
Zdroj: Krajský pamiatkový úrad Trnava, slovakia.travel
