Na fakulte nám pobehuje množstvo umeleckých duší. Možno je to práve tvoj spolužiak, ktorý po nociach skladá piesne alebo to tiché dievča, ktoré po škole berie do rúk tetovací strojček. Kto sú títo skrytí umelci?
Umenie môže mať veľa podôb. Nemusí to byť len fotografia, film, grafika, podcast či písanie článkov, na ktoré sme zvyknutí. Kreativita študentov siaha ďaleko za hranice tradičných médií. Niektorí svoje myšlienky a pocity vyjadrujú prostredníctvom maľby, básní, hudby, tetovaní či háčkovania. Umelci na FMK tvoria srdcom, neboja sa experimentovať a majú veľké ambície, ktoré chcú naplniť prostredníctvom svojej tvorby.
Filip Čaňo – Coffee D sleep, FMK, 5. ročník Mgr.
Filip Čaňo je mladý umelec, ktorý svoju umeleckú dušu zasvätil nie len písaniu krátkych textov, no taktiež ich vizuálnemu spracovaniu. Zväčša píše o vlastných pocitoch, avšak jeho tvorba reflektuje aj jeho myšlienky a situácie, ktoré zažíva. To, čo dostatočne nevie vyjadriť slovami, transformuje do umeleckých inštalácií. Hoci sám svoju tvorbu neoznačuje vyslovenie za umenie, teší ho, že ju tak vnímajú iní.
Písaniu textov sa venuje od roku 2021, kedy si založil profil cez sociálne médiá s názvom Coffee D sleep. Predtým písal krátke básne, ktoré publikoval v aplikácii Wattpad. I napriek tomu, že ich množstvo nebolo malé, skromne konštatuje: „Či boli moje básne dobré, to už dnes neviem povedať, pretože to predsa len boli začiatky.“ Najskôr prostredníctvom svojho instagramového účtu publikoval len texty, dnes sa svoju tvorbu snaží rozšíriť aj o vizuálne umenie.
Skromne priznal, že spočiatku nečakal, že jeho tvorba bude veľa ľudí zaujímať. Jeho popularita však výrazne vzrástla po tom, čo ho na Instagrame zdieľal jeho vzor Expl0ited a jeho umenie bolo predstavené v rubrike Refresher Art.
I napriek tomu, že pre písanie diplomovej práce nachvíľu pozastavil svojho kreatívneho ducha, má stále víziu rozvíjať svoju tvorbu. Filipove ambície sa však nekončia v Trnave. Vlastne ani na Slovensku. Okrem jeho sna vystavovať v slovenských galériách ho láka zahraničie. Svoju tvorbu by chcel ideálne spojiť s japonskou kultúrou.
Stihol už uskutočniť niekoľko výstav – od prvej s názvom „Ľúbenie potichu“ v bývalej kaviarni OOZI v Trnave, cez inštaláciu prostredníctvom WLVS LIVE v Košiciach, až po projekt „Odlišnosť z oranžovej“ na Wave festivale v Trenčíne. Najnovšie predstavil svoju inštaláciu „Nežný chaos“ na podujatí „Ozveny umenia“. Zorganizoval ju spolu so študentskou radou s cieľom podporiť podobných umelcov, ktorí potrebujú priestor na prezentáciu.
Filipa môžete sledovať prostredníctvom instagramového účtu @coffed.sleep. Ak sa mu podarí dostať do Japonska, možno sa raz budeme chváliť, že sme jeho tvorbu poznali ešte predtým, ako sa objavila na obaloch sushi boxov.
Martina Ondovčinová – Afra.ink, FMK, 3. ročník Bc.
Čarbanice v zošitoch, pokreslené lavice i ruky kamarátov. Niektorí sme z toho už vyrástli, no všetci to poznáme. Martina však kresliť neprestávala. Na druhom stupni základnej školy začala chodiť na umeleckú školu, kde sa naučila základy o maľbe či kresbe. Plátno jej však nestačilo, a tak v roku 2020 chytila do rúk ihlu a začala s handpokom (štýl tetovania – pozn. red.).
Táto minimalistická metóda však podľa jej slov nebola nič pre ňu: „Párkrát som to skúsila na umelú kožu, neskôr aj na sebe, no veľmi ma to nebavilo, pretože to vyžaduje veľa času a nedajú sa s tým robiť precíznejšie práce,“ hovorí. Práve to bol jedným z dôvodov, prečo presedlala na strojček. Začínala na banánoch a pomarančoch, neskôr na umelej koži a nakoniec na odvážnych kamarátoch – často za fľašu vodky alebo za pozvanie na bare.
Ak predpokladáte, že medzi jej prvé tetovania patrili motýle, dátumy alebo iné klišé nápisy, mýlite sa. Čo tak veľkú palmu cez celé brucho a bok? Miesto, ktoré je nočnou morou aj pre skúsených tatérov. „Obidve sme tam potili krv tri-štyri hodiny, ale podarilo sa. Na to, aké som mala skúsenosti, to tetovanie stále vyzerá dobre,“ spomína Martina. Podľa tejto skúsenosti môžeme predpokladať, že jej spôsob učenia spočíva v skoku do hlbokej vody. V tomto prípade možno povedať, že rovno do oceánu.
V súčasnosti Martina tetuje profesionálne, no stále u seba doma v provizórnych priestoroch. Sníva o vlastnom štúdiu, kde by sa mohla umelecky realizovať naplno. Okrem iného stále maľuje aj na plátno a jej maľby môžete vidieť na múroch Trnavskej klubovne.
Podľa jej slov jej umenie môžete zahliadnuť najmä v lete, keď si dá sukňu alebo šortky, na jej kamarátoch a ,samozrejme, na jej instagramovom účte @afra.ink. A ak si niekedy všimnete peknú „kerku“ na niektorom z pedagógov, možno ju tetovala práve Martina.
Mishino, FMK, 1. ročník Bc.
Niektorí ľudia si píšu denník, iní chodia k terapeutovi. Mishino však tvorí hudbu. Jeho skladby pre neho predstavujú priestor, v rámci ktorého spovedá každú jednu myšlienku. Či už je pozitívna alebo negatívna. A keďže je súčasťou generácie Z, jeho hudba je určená najmä jeho rovesníkom – teda tým, čo si prechádzajú rovnakými krízami a životnými otázkami.
Podľa jeho slov o hudbu „zakopol“ už v roku 2018, kedy sa pokúsil zhudobniť jednu zo svojich básní: „Bola to dosť katastrofa a sľúbil som si, že sa k tomu už v živote nevrátim,“ opísal tak svoju skúsenosť. Niektoré „zakopnutia“ nám ale môžu ukázať smer. V roku 2019, keď mal iba 14 rokov, sa opäť vrátil k tvorbe – tentokrát ju už postupne začal pridávať aj na Soundcloud, Youtube a neskôr aj na iné hudobné streamovacie platformy.
Prvé skladby patrili trapu. No potom prišiel Covid, viac času na rozmýšľanie až nakoniec zakotvil pri gitarovej hudbe. Síce sa z pohľadu svojich začiatkov sám pomenoval ako „veľké poleno bez znalosti rytmu a hudobnej teórie“, veľkú podporu mu poskytli najmä priatelia, ktorí mu podali pomocnú ruku.
Postupne sa vypracoval z „neviem sa trafiť do rytmu“ na „budem hrať koncerty v Žiline, Bratislave aj v Prahe“. Najbližšie dokonca plánuje vydať svoj debutový album. Hoci je Mishino na FMK len prvák, už teraz si stihol nájsť svoje miesto medzi ľuďmi, ktorých spája rovnaká vášeň – láska k umeniu.
Laura Ballová – Laurana, FMK, 3. ročník Bc.
Čo tak trochu oddychu po písaní bakalárky? Scrollovanie na Instagrame, pozeranie tiktokov alebo rýchle zdriemnutie? Má to však háčik! A práve ten Laura potrebuje, keď sa rozhodne tento čas využiť kreatívnejšie – vytvorením štýlovej kabelky z vlny.
Svoju značku začala postupne budovať minulý rok, kedy si prvýkrát kúpila priadzu. Ani jej štart nebol však úplne podľa predstáv: „Na prvýkrát to nevyšlo ideálne. Vyzeralo to dosť zle a zlomila som aj zopár háčikov,“ pozerá sa spätne na svoje začiatky s humorom. Neskôr, keď jej kabelky začali mať ten správny tvar, si začala vytvárať aj vlastnú vizuálnu identitu, kartičky a nálepky. Na svojom instagramovom účte @laurana.atelier predstavuje širokú škálu svojich výtvorov v rôznych farbách, veľkostiach a štýloch.
Súčasne pracuje na jemnej a elegantnej kolekcii kabeliek a crossphonov (popruhy na telefón krížom cez telo – poz. red.). Niektoré jej výtvory ste mali možnosť zahliadnuť aj v kamennej predajni Poig v Trnave, kde boli sprístupnené zákazníkom na predaj. Aktívne však tvorí kabelky prostredníctvom objednávok cez jej instagramový účet.
Do budúcna plánuje spolupráce s vybranými influencermi. „Mám veľké sny. Určite by som chcela, aby moje kabelky nosili aj známe osobnosti,“ prezrádza a dodáva, že už má presne vytipovaných niekoľko ľudí.
