V dabingu ide o každý detail

V dabingových štúdiách sa popri mediálne známych tvárach často objavujú aj herci, ktorých veľmi na verejnosti nevídať. O to lepšie ich poznáme podľa hlasu. Sú herci, čo herecké vzdelanie nepotrebujú, a napriek tomu sú úspešní. Jedným z nich je aj Tomáš Hallon, ktorý ma po celý deň sprevádzal v dabingovom štúdiu Trigon. Náš deň s dabingom začína popoludní. Hneď po príchode do štúdia ma víta režisér Stano Kráľ. Na prvý pohľad by som ho možno ani nespoznal, no keď otvoril ústa, vedel som, ktorá bije. Jeho hlas sa mi automaticky spojil s Johnny Deppom, známym z filmu Piráti z Karibiku.

Tvorba dialógov
Práce na dabingu začínajú od samotného režiséra. S filmom, ktorý mu je pridelený, sa musí dokonale zoznámiť. Niekoľkokrát si pozrie pôvodnú verziu a naštuduje si originálny scenár. Dôležitou etapou procesu spracovania cudzojazyčných filmov je tvorba dialógu. Tak, ako nie je možné natočiť dobrý pôvodný film bez dobrého scenára, tak nie je možné vytvoriť dobrý slovenský dabing bez dobrého dialógu. Príprava dialógu pre dabing je veľmi náročná. Ten stavia prekladateľa pred problémy podobne ako dráma vo veršoch, okrem toho mu však prikazuje prispôsobiť sa množstvu zvláštnych formálnych obmedzení. Podľa režiséra Kráľa musí byť preklad čo najpresnejší, ak ide o sitcom alebo komédiu. „Mal by to robiť už niekto, kto tie výrazy špecifikuje. Úpravca dialógov musí zosúladiť preklady, aby boli vtipné, aby odrážali istý slang. U nás nie je slang ešte stále povolený. Musí sa nahrádzať vierohodnosťou dialógov či už je to z prostredia geta alebo mafie,“ vysvetľuje seriálový Ross Geller alias Stano Kráľ.

Nie je herec ako herec
Podľa pocitu či intuície obsadí režisér jednotlivé postavy vo filme. Obsadenie napíše na papier aj s prípadnými alternatívami a odovzdá ho asistentke réžie. Tá má za úlohu obvolať hercov a zistiť či sú k dispozícii. Keď pozbiera voľné termíny, musí rozplánovať výrobu, a potom už nasleduje nahrávanie. Scenár je rozdelený na slučky, čo sú plus-mínus 30 sekundové úseky. „My sme platení od počtu slučiek, v ktorej naša postava prehovorí, respektíve. sa nejakým spôsobom ozve,“ hovorí Tomáš Hallon. Najväčšou výzvou dabingových režisérov je nájsť pre významného zahraničného herca adekvátneho domáceho predstaviteľa. Kritériá, podľa ktorých si režisér vyberá hlasy do nového filmu či seriálu, sa rôznia. „Tak ako každý aj ja mám okruh hercov, ktorí mi najviac vyhovujú. Samozrejme, základom obsadenia je trafiť sa do veku, do farby hlasu, do správneho typu. V každom vekovom rozpätí mám v hlave svojich hercov. Nie je to však otázka protekcie, ale profesionality.“ Ako hovorí Tomáš Hallon, keď sa režisér trafí, získa asi 80 percent úspechu. Vtedy sa medzi dabingovým herectvom a pravým herectvom vytvára určité spojenie. „Je veľmi nepríjemné dabovať postavu, ktorá hercovi evidentne nesedí. V mojom prípade sú to najmä steroidoví navoňaní playboyovia. Trápime sa s tým a znie to vyslovene zle. Naopak, keď to sadne, tak sa vo vás môžu v danom momente skutočne vytvoriť emócie, ktoré prežíva vaša postava. Ja som len amatér pohybujúci sa medzi hercami, takže sa k tomu „spojeniu“ dostávam len zriedka. Keď sa to však stane, prežívam úprimnú radosť z práce,“ dodáva Hallon.

Pod lampou je najväčšie svetlo
Keď je všetko pripravené, herci pridelení, nasleduje dabovanie. Spolu s Tomášom vstupujem do štúdia. V celej miestnosti je tma, len na stole so scenárom svieti lampa. Pred nahrávaním si Tomáš ešte rýchlo prebehne očami scenár. Po krátkych inštrukciách od režiséra sa nahrávanie môže začať. Atmosféra na pracovisku je taká, ako na každom inom. Keď sa nestíha, nervózna, keď je dobrá partia, tak je veselo. „Vtedy človeku ani neprekáža, keď nahráva nejakú blbosť. Napríklad, keď sme v priebehu roka a pol nahrávali Rebelov, 400-dielnu mexickú tínedžerskú telenovelu, tak som sa na výrobu vždy tešil, lebo sme sa pri tom naozaj výborne nasmiali.“ Nahrávanie tentokrát zvládol Tomáš na prvýkrát. Jeho začiatky však neboli také jednoduché. Začal dabovať už ako päť ročný. Vtedy však nevedel ešte čítať. Ako to teda robil? „Zo začiatku mi predčítaval texty môj o sedem rokov starší brat. Takto sme prechádzali od slučky k slučke.“ S dabingom sa Tomáš zoznámil vďaka svojmu bratovi Mišovi. „Môj brat sa k dabingu dostal vďaka pozornému uchu režisérky Balgovej, ktorá mu dala príležitosť po tom, ako ho počula na recitačných pretekoch. V štúdiách párkrát videli aj mňa, Hallona menšieho, keď sme brata čakávali s mamkou. Opäť to bola Balgová, ktorá dala príležitosť aj mne, i keď som do toho strašne nechcel ísť, lebo som bol dosť plaché dieťa.“ Ak si myslíte, že jeho prvá postava bol chlapec, mýlite sa. Podľa slov Tomáša ako päť ročný chlapec znel natoľko „unisexovo“, že svoju kariéru odpálil dievčatkom. „Volalo sa Delia v seriáli Vôňa kvetov a vetra. Od toho momentu, ktorý vtedy podkopal moju detskú mužnosť, to ťahám už 16 rokov. Avšak už nejaký ten čas ma obsadzujú len na chlapov.“
Aj keď sa zdá, že popri herectve vo filme alebo na javisku je dabovanie malinou, sám som sa presvedčil, že to tak nie je. Sledovať scenár pred sebou, pozerať sa na obraz, počúvať pôvodný zvuk, vnímať režiséra a popritom hodnoverne hlasom zahrať postavu – to všetko musia dabéri zvládať. Ako hovorí Stano Kráľ, dabér by mal byť hotový profesionál. „To znamená, že buď by mal mať školu herectva, alebo by mal od detstva robiť rozhlasový dabing. Mal by mať talentové a technické predpoklady. Posadený hlas, dobrú dikciu, profesionálnu výslovnosť, asimiláciu. Študent herectva sa automaticky nestáva dabingovým hercom. Herec môže byť dobrý, ale technicky môže byť zlý.“

Nestačí len vidieť
Po nahratí a zostrihu dialógov v dabingu nasleduje tzv. mix. Úlohou zvukára je predovšetkým priblížiť zvuk jazykovej mutácii zvuku originálu tak, aby mal divák dojem, že postava vo filme hovorí jazykom, v ktorom dabing vzniká. Dbá na zrozumiteľnosť a používa prostriedky k dosiahnutiu čo najvernejšieho zvuku prostredia, v ktorom sa scéna odohráva. Keď divák zavrie oči, musí poznať, kde sa filmová postava nachádza. Či je v kostole, v múzeu, na stanici alebo v škole. Vytvoriť a spracovať jeden celovečerný film dokážu štúdiá aj za jeden deň. Podľa režiséra Stana Kráľa však čas na kvalite neuberá. „Po rozdelení Československa sa desaťnásobne začalo dabovať po slovensky. Absolútnou jednotkou bol vtedy český dabing, Slováci mali vtedy jeden slovenský film za týždeň. Tým, že slovenský dabing sa vyrába už 22 rokov, sa podľa mňa zlepšil. Je to už otázka vkusu. Niekomu sa páčia dabingové slovenské sitkomy, iným zase akčný český dabing. Za jeden deň dokážeme kvalitne spracovať jeden film. Aj keď sa mi to zdá veľmi rýchlo.“
Podľa zákona o štátnom jazyku je povolené na Slovensku vysielanie programov aj v zrozumiteľnom jazyku, teda aj v češtine. Z toho vyplýva aj nemalý podiel českého dabingu vo vysielaní na slovenských televíziách a v distribúcii. „Prekladanie slovenských seriálov či filmov do češtiny nevidím ako práve najlepší nápad. České filmy u nás stále vysielame v češtine. Myslím si, že aj tie slovenské by mali chodiť v slovenčine. Hovorí sa, že mladá česká generácia oveľa horšie rozumie slovenčine. Ak je to pravda, tak niekedy je nutné film predabovať. Nie som ale tomu naklonený,“ hodnotí Kráľ.

Autor: Patrik Gerši