Penta, známa hlavne vďaka kauze Gorila, ktorú podrobne rozobral práve denník SME, sa stala polovičným vlastníkom Petit Pressu. Čo to znamená pre slovenskú nezávislú žurnalistiku?
To, že Penta vstúpila do vydavateľstva Petit Press, je veľký problém. Denník SME totiž za viac ako 20 rokov preukázal, že je veľmi dôsledný, pokiaľ ide o ochranu demokratických princípov. Zároveň dokáže odhaľovať aj kauzy, ktoré súvisia s korupciou a klientelizmom vo verejnom živote a vyvíjať na kompetentných tlak, aby ich vysvetlili. Preto by bola škoda, keby tieto noviny ovládla finančná skupina, ktorá nemá vyvinutý zmysel pre transparentnosť. Okrem toho má za sebou aj vážne podozrenia z korupcie, takže je možné predpokladať, že kauzy ako Gorila budú po ovládnutí SME postupne vytlačené do úzadia. Penta má navyše široké záujmy v rôznych oblastiach spoločenského života, pričom má svojich ľudí aj v polícii, na prokuratúre či v justícii. To znamená, že akákoľvek kauza zo sféry vplyvu Penty prestane existovať: v denníku SME aj v iných médiách, ktoré ovláda táto finančná skupina. Tým pádom sa obmedzí aj kontrola moci, skorumpovaných politikov a oligarchov.
Dobre, ale Penta má záujem maximálne o polovičný podiel v Petit Presse. Tým pádom nemôže samostatne rozhodovať o obsahu alebo zmenách v redakcii.
Podľa mňa je tých 50-percent len prvý krok, hoci formálne ide o polovicu akcií Petit Press, takže Penta sa musí usilovať o dohodu s ľuďmi okolo Petra Vajdu. Komentáror SME Peter Schutz síce pred časom napísal, že až od tohto momentu sa začína reálny boj o vnútornú slobodu v redakcii. V praxi však model 50:50 nemôže fungovať, takže si myslím, že Penta postupne ovládne celé vydavateľstvo.
Myslíte, že by sa s druhým akcionárom Petrom Vajdom dohodli?
Myslím, že urobia všetko pre to, aby ho vyplatili.
On sa k tomu doteraz nijako nevyjadroval.
Zatiaľ. Byť dnes akcionárom vydavateľstva Petit Press však nie je z ekonomického hľadiska veľmi výhodné, keďže jeho zisky kontinuálne klesajú. Otázka stojí skôr tak, či chce pán Vajda udržať denník SME za každú cenu, pretože má k nemu citový vzťah, možno má aj pocit spoločenskej zodpovednosti. To, že 50-percent, ktoré získala Penta, je len prvý krok k ovládnutiu SME, si však uvedomuje aj väčšina redaktorov. Napokon, mnohí z nich už dali po vstupe Penty výpoveď.
„Sloboda sa z týchto novín vytratí postupne a plazivo. Bude to v niečom podobné ako normalizácia po roku 1968“
Nešla by tým však Penta sama proti sebe? Čitatelia SME sú predsa len kritickejší, čiže tú zmenu by si všimli a mohli by tie noviny jednoducho prestať čítať.
Väčšina čitateľov určite neodíde zo dňa na deň. Istý čas bude fungovať zotrvačnosť, pohodlnosť a návyk na konkrétnu značku. Ani v Trende či v Plus 7 dní zatiaľ neprišlo k dramatickému odlivu čitateľov, hoci Penta tam vstúpila už pred niekoľkými týždňami. Ani na Mladej fronte Dnes či Lidových novinách nebolo dlho vidieť, že ich kúpil Andrej Babiš. Až zhruba po roku začali viac padať, pričom sa začali objavovať aj prvé PR články.
Penta sa sama ohradila voči týmto obavám. Novinári z toho vraj robia veľké haló a pritom ani jeden z nich nemá relevantnú skúsenosť, ako médiá fungujú pod vlastníctvom Penty, aj keď len polovičným.
Iste. Treba si však uvedomiť, že Penta zažalovala vydavateľstvo, ktoré vydalo knihu Gorila, pretože ju chcela zakázať. To je jasný dôkaz o tom, akú majú predstavu o slobode prejavu. Samozrejme, aj Penta by išla sama proti sebe, keby začala hneď vyhadzovať ľudí alebo natvrdo ovplyvňovať obsah novín. Na začiatku sa bude tváriť, že je všetko v poriadku a nič sa nedeje. Ale deje.
Vy ste aj vo svojom článku „SME v pazúroch Penty“ napísali, že tieto noviny budú najskôr oslovovať expertov Penty.
Áno. Predpokladám, že teraz budú v SME často vystupovať napríklad experti zdravotnej poisťovne Dôvera. Postupne zrejme začnú oslovovať aj spravodajských analytikov, ktorí nemajú najlepšiu povesť.
Skúste ich menovať.
Napríklad Igor Cibula, respektíve ľudia jeho typu, ktorých bude SME oslovovať k rôznym bezpečnostným otázkam. Občas zverejnia aj správu o nejakej charitatívnej akcii, ktorú podporila Penta. Sloboda sa z týchto novín vytratí postupne a plazivo. Bude to v niečom podobné ako normalizácia po roku 1968.
„Treba si uvedomiť, že Penta zažalovala vydavateľstvo, ktoré vydalo knihu Gorila, pretože ju chcela zakázať. To je jasný dôkaz o tom, akú majú predstavu o slobode prejavu“
Všimol som si, že teraz vznikli také dva tábory. Na jednej strane sú ľudia ako vy, ktorí sa obávajú, že ide o ohrozenie demokracie. Na druhej strane sú zas ľudia, ktorí tvrdia, že napríklad SME už dávno nie je nezávislé, alebo aj to, že v samotnom .týždni o obsahu tiež rozhoduje len Štefan Hríb.
Demokracia určite ohrozená nie je. Ešte stále je dosť možností, ako sa dostať k informácií, okrem toho existuje internet. Mediálny nástup Penty obmedzí skôr pluralitu názorov. Štefan Hríb je síce šéfredaktor .týždňa, no nie je jediný, kto rozhoduje o obsahu časopisu. Nové články vznikajú na základe diskusie.
A tá stanova, na ktorej sa ako spolumajitelia vydavateľstva dohodli, že zo Štefana Hríba spravila v podstate neodvolateľného šéfredaktora?
Kedy sa to stalo?
Tuším, že to bolo ešte v roku 2007.
V tom čase som nepracoval v .týždni, ale v denníku SME. Neviem, ako k tomu prišlo, zo svojej skúsenosti však môžem povedať, že dnes funguje .týždeň úplne bezproblémovo a demokraticky. Aj Štefan nám, samozrejme, dáva tipy, navrhuje témy, stará sa o editoriál a komentáre, pozerá a konzultuje titulnú stranu časopisu. No keďže je aj spolumajiteľ .týždňa, chod novín ako celku riadia jeho zástupcovia, s ktorými celý týždeň komunikujeme o tom, čo bude v najbližšom čísle. Štefan nám určite nediktuje, čo a ako máme písať.
„Formálne nezávislý je len Nový Čas, no pokiaľ ide o politiku, aj tento denník sa občas správa, akoby ho vlastnili podnikatelia blízki Smeru.“
Penta vstúpila do SME. Kto tu ešte ostane z tých nezávislých? Respektíve, bude tu ešte nejaký spôsob, ako to zachrániť? Myslím, že Nicholson už s nejakou predstavou prišiel, rovnako tak aj ďalší redaktori SME avizovali, že odídu z redakcie. Mohli by tu teda prípadne vzniknúť nové zdroje nezávislého informovania?
Myslím, že áno, ale skôr na webe, keďže papierové noviny sú dosť nákladné. Okrem toho, stále je tu .týždeň, zrejme vznikne aj nový portál, ktorý založia bývalí redaktori SME. Projekt, ktorý avizoval Tom Nicholson, bude postavený skôr na investigatíve. Tom chce totiž založiť centrum, kde by mali študenti pracovať na konkrétnych kauzách, ktoré budú priebežne zverejňované. Bude to náročné na čas aj peniaze, pretože investigatíva nie je lacná záležitosť. Zrejme nepôjde o klasický spravodajský portál, o akom uvažujú redaktori SME, ale aj toto je cesta, ako sa vymaniť z krízy, ktorou momentálne prechádza slovenská žurnalistika. Napriek tomu, že oligarchizácia väčšiny médií je príležitosťou pre kvalitné nezávislé projekty, je otázne, či dokážu prežiť. Ani nový spravodajský portál, ktorý chcú spustiť bývalí redaktori SME, to totiž nebude mať jednoduché. Ťažko sa im totiž bude zháňať inzercia, pretože väčšinu printového trhu ovládne mediálne impérium Penty. Ťažiť budú zrejme zo systému ako Piano: to znamená predávať svoj obsah na webe cez mesačný alebo ročný paušál. Musia však vytvoriť nejakú pridanú hodnotu, keďže spravodajských portálov je na Slovensku veľa. V SME síce pracovalo viacero šikovných novinárov, netrúfam si však odhadnúť, či dokážu fungovať aj v nových podmienkach: to znamená bez silnej značky za chrbtom. S výnimkou Petra Schutza a zopár ľudí na spravodajstve či ekonomike tam totiž nie sú až také výrazné osobnosti, aby dokázali postaviť nový portál na svojom mene.
Čiže tých novinárov, ktorí sa neboja ísť po krku ľudom na vysokých postoch, tu asi nie je veľa.
Väčšine redaktorov SME – tí, čo odchádzajú, aj tí, čo zostanú – nechýba odvaha a vedia to robiť. Je však rozdiel, či píšete pre denník SME, ktorý má meno, pričom ho na webe číta možno dva milióny ľudí. Tí ľudia vás čítajú aj kvôli značke, ktorá pomáha aj samotným redaktorom, pretože majú oveľa viac tipov, ako keby pracovali v menších novinách alebo pre spravodajské portály. Ak teraz založia bývalí redaktori SME nový web na zelenej lúke, najmä na začiatku budú mať oveľa menší dosah aj vplyv. Bude to zároveň skúška, kto je aký novinár.
Vo svojom článku ste spomínali aj to, že niektoré zdroje môžu mať strach poskytovať informácie novinárom, ktorí už budú pod nálepkou Penty.
Zrejme budú opatrnejší, pretože nebudú vedieť, či môžu stopercentne dôverovať ľuďom, ktorí zostanú pracovať v SME. Ak píšete pre noviny, ktoré vlastní oligarcha, tak vám to zároveň zväzuje ruky aj pred samotnými čitateľmi. Čokoľvek, čo zverejníte, sa totiž automaticky vníma ako záujem ich majiteľa. Český investigatívec Tomáš Syrovátka napríklad písal v Mladej Fronte Dnes, ktorú vlastní Babiš, o jednej kauze, do ktorej bol namočený aj český premiér Bohuslav Sobotka. Keďže Babiš bol vtedy ako minister financií so Sobotkom v spore, spomínané články boli vnímané tak, že si cez svoje noviny vybavuje účty s premiérom. Niečo podobné sa môže stať aj na Slovensku: keby dnes napísal Trend niečo kritické o Danielovi Lipšicovi, tak by to vyzeralo, že si s ním vybavuje účty Penta. Nálepky oligarchu sa tak ľahko nezbavíte, aj keby ste písali len pravdu.
„Ak píšete pre noviny, ktoré vlastní oligarcha, tak vám to zároveň zväzuje ruky aj pred samotnými čitateľmi.“
Bavil som sa pred vami s Mirkou Kernovou a Braňom Ondrášikom a obaja sa zhodli, že investigatívna žurnalistika na Slovensku je v biednom stave už teraz, hlavne preto, že je finančne náročná. Prečo je finančne náročná?
Pretože novinári, ktorí ju robia, sú menej efektívni a tým pádom aj drahší ako redaktori, ktorí robia klasické spravodajstvo. Na článku totiž pracujú dlhšie, rovnako však dostávajú každý mesiac plat. Český investigatívny novinár Janek Kroupa pritom robí na jednej kauze aj pol roka, často cestuje do zahraničia, má k dispozícii špičkovú techniku aj dosť ľudí, ktorých využíva, keď potrebuje niekoho nachytať alebo zmeniť identitu. Toto je zatiaľ na Slovensku nepredstaviteľné.
Ale jeho investigatíva má tým pádom aj omnoho väčšiu váhu, nie?
Samozrejme. Bohužiaľ, väčšina našich vydavateľov takto nerozmýšľa. Oni potrebujú produkovať denne a veľa. Objektívne sme asi v horšej finančnej situácii ako Česi, kde je aj väčší trh. Dnes si zrejme žiadna redakcia na Slovensku netrúfne zaplatiť napríklad troch investigatívnych novinárov. Podľa mňa je to však tak trochu aj výhovorka. Keby sa inak zadefinovali priority, som presvedčený, že tie peniaze by sa našli.
„Keď som v .týždni písal o jednom daňovom podvode, dvakrát to prevzala aj Markíza. Ani raz však nespomenula názov firmy, ktorá za tým stojí, o akú sumu ide ani to, že je prepojená na stranu Smer“
Nie je to trochu aj tým, že v redakciách je nejaká forma autocenzúry? Nie sú niektoré témy zakázané?
Nie sú zakázané, ale autocenzúra, samozrejme, funguje. Väčšina médií totiž bola už pred príchodom Penty pod vplyvom oligarchov. Ovládajú všetky televízie s výnimkou Markízy, aj tá však robila v ére Zuzany Ťapákovej nadprácu v prospech Smeru. Dodnes tam pracujú viacerí šikovní novinári, no ani Markíza už nemá taký ťah na bránu ako v minulosti. Pokiaľ ide o denníky, Pravdu má pod palcom oligarcha Jozef Brhel, Hospodárske noviny vlastní Andrej Babiš. Formálne nezávislý je len Nový Čas, no pokiaľ ide o politiku, aj tento denník sa občas správa, akoby ho vlastnili podnikatelia blízki Smeru.Výsledkom je, že slovenské médiá dnes zverejňujú oveľa menej káuz ako pred príchodom oligarchov. Občas niečo vytiahne Tom Nicholson, občas Zuzana Petková, občas denník SME a sem-tam Markíza. Neexistuje však spoločný tlak ako počas prvej Ficovej vlády, ktorá musela permanentne vysvetľovať nejaký škandál. Médiá sú navyše často zastrašované trestnými oznámeniami aj súdnymi spormi, takže sú niekedy až príliš opatrné. Keď som napríklad v .týždni písal o jednom daňovom podvode, dvakrát to prevzala aj Markíza. Ani raz však nespomenula názov firmy, ktorá za tým stojí, o akú sumu ide ani to, že je prepojená na stranu Smer. Keď som sa ich na to pýtal, povedali mi, že pred ich právnikom by to neustáli.
Takto na rovinu?
Áno. Nášmu časopisu pritom pohrozila spomínaná firma žalobou za 20 miliónov eur. No hoci sme neporovnateľne menšia firma ako Markíza, necúvli sme ani o milimeter: o kauze naďalej píšeme rovnako nekompromisne ako na začiatku. Mimochodom, tých 20 miliónov by zrejme položilo celý mediálny trh na Slovensku. Bohužiaľ, na Slovensku dnes nie je veľa odvážnych médií.
Vo svojom článku ste tiež spomínali, že Penta sa s nikým nemazná v rukavičkách a v súvislosti s tým ste spomínali Daniela Lipšica. O čo vtedy konkrétne išlo?
Ťažko sa to v tejto chvíli rozvádza do detailov, pretože ešte nemám dosť dôkazov, alebo natoľko silných indícii, aby som to vedel presvedčivo vyargumentovať. Ale pracujem na tom.
Stačí, aj keď to len priblížite.
Existuje skupina blogerov, ktorí zverejňujú svoje články napríklad na webe denníka Pravda. Je tu aj špeciálna stránka lipsic.net, kde vychádza takmer denne nejaký kompromitujúci článok o strane Nova, ale aj o novinároch – napríklad o Mirovi Kernovi či Monike Tódovej z denníka SME, viackrát písali aj o Tomovi Nicholsonovi. V tých článkoch sú aj fakty, ktoré sú však zasadené do neuveriteľného kontextu. Ide o brutálnu manipuláciu a vyslovené očierňovanie.
Čiže teraz, keď by odišli nejakí ľudia zo SME, otvoria sa brány presne pre takýto typ novinárov?
To netvrdím. Ale existujú silné indície, že za týmito článkami, respektíve za spomínanou stránkou stoja ľudia, ktorí sú napojení na Pentu.
Takže je to organizované.
Zrejme áno. Tí autori majú vymyslené mená, nedajú sa vypátrať. Vyšetruje to aj polícia, no zatiaľ nezistila, kto presne za tým je.
Myslím, že MONO.sk sa niečím podobným zaoberalo v jednom článku.
Áno, ale oni písali o smeráckych blogeroch a diskutéroch. Toto je niečo iné: keby ste to písali pod svojím menom, tak už dávno sedíte vo väzení, pretože by ste to nevedeli preukázať. Tie články síce zatiaľ nemajú veľkú čítanosť, ale ich autori si platia reklamu na Facebooku. To znamená, že to zaznamená možno šesť či sedemtisíc ľudí.
„Napriek tomu, že oligarchizácia väčšiny médií je príležitosťou pre kvalitné nezávislé projekty, je otázne, či dokážu prežiť“
Toto by mohol byť spôsob, akým by si mohla Penta riešiť svoje záujmy v politickej sfére?
Obávam sa, že ak ovládne aj denník SME, tak v mäkšom variante bude podobne vyzerať žurnalistika vo všetkých médiách pod vplyvom Penty. To nebude mať so serióznym písaním nič spoločné.
A tí ľudia, ktorí to píšu, to sú profesionáli alebo úplní amatéri?
To nie sú amatéri. Nemôžem povedať konkrétne meno, lebo zatiaľ na to nemám žiadny dôkaz. Podľa mojich informácií to však píšu bývalí aj súčasní novinári, ktorí sú nejakým spôsobom prepojení s oligarchami alebo so spravodajskými službami. Majú skúsenosti, vedia ako písať aj manipulovať s verejnou mienkou.
POZNÁMKA REDAKCIE: Rozhovor sa uskutočnil predtým, ako Penta informovala o financovaní .týždňa. O tejto skutočnosti nevedel ani Marek Vagovič.
PROFIL: MAREK VAGOVIČ
vyštudoval históriu na Trnavskej univerzite. V médiách pôsobí od februára 2000, začínal v tlačovej agentúre SITA. Od októbra 2001 do februára 2002 bol redaktorom Pravdy. Do augusta 2006 pracoval v týždenníkoch Domino fórum a .týždeň. Potom bol niekoľko mesiacov redaktorom internetového portálu aktualne.sk. Od januára 2007 pôsobil v denníku SME, vo februári 2011 sa vrátil do .týždňa, kde sa venuje politike a investigatíve. V rokoch 2006 – 2012 bol jedenásťkrát nominovaný na Novinársku cenu Nadácie otvorenej spoločnosti. Šesťkrát cenu vyhral.
Autor: Timotej Michalko
Foto: Patrik Repka
