Príbeh kaskadérskeho remesla v slovenských podmienkach začína pri koňoch. Z chlapcov, ktorí sa na nich učili jazdiť sa vytvárali skupiny robiace kaskadérske kúsky. V takejto skupine vyrástol aj Vladimír Furdík.
Rozhovor moderoval počas študentského filmového festivalu Frejm režisér Laco Halama.
Ako ste vošli do Games of Thrones? Robili ste tam toho veľa okrem toho, že ste hrali a boli ste aj koordinátor?
V štvrtej sezóne som robil prípravu. Nehral som ešte postavu, pretože Night King bol iný herec. Potom som robil v piatej sezóne, kde potrebovali obsadiť do postavy White Walkera. Išlo o vojaka, ktorý bojuje proti hlavnej postave – Jonovi Snowovi.
Na základe tejto postavy mi o rok niekto zavolal. Jediné, čo som zachytil bolo king, Game of Thrones a otázka, či si to chcem zahrať. Keď som už mal ísť do kresla, stále som nevedel, kto je Nočný kráľ. Až keď mi nasadili masku, rýchlo som si pozrel všetky časti, nech viem o koho ide.
Kostým Night Kinga bol robený pre človeka, ktorý iba stojí. To znamená, že to bol plech a kus železa. Náhle odo mňa chceli, aby som pripravil jednu bojovú scénu. Povedal som im, nech sa nehnevajú, ale ja sa v tom neviem hýbať. Na žiadosť režiséra mi kostým vymenili za kožený, ktorý vyzerá ako plech. Napokon tú bojovú scénu aj tak vyhodili.
Pri amerických produkciách sú pravidlá, kedy herec nesmie byť na pľaci dlhšie ako je povolené. Existuje komisia, ktorá kontroluje, čo sa pri kaskadéroch môže a čo nie?
Americký systém je úžasný. Ráno môžete nastúpiť na film až o siedmej alebo ôsmej hodine. Po troch alebo štyroch hodinách musíte mať obed. Ak ho nemáte, produkcia vám platí penalty. Po ôsmich hodinách práce vás musia pustiť domov. Ak vás nepustia, platia penalty. Musíte spať viac ako desať hodín. Ak nespíte, opäť penalty.
Keď mám daný kontrakt, môj honorár je niekedy o tretinu vyšší, pretože mi platia penalty. Kedysi som odrobil filmy, kde som sedemnásť hodín makal ako napríklad Johanka z Arku v Prahe a nedostal som nič navyše. Bol som veľmi unavený. Hovoril som si, že už nikdy v živote nechcem robiť film.
Tiež robia napríklad kontroly lán. Všetky potreby sa rozložia v stane a kontrola chodí, zisťujú ako dlho sa čo používalo, hľadajú trhlinky a vyraďujú sa veci. Čo sa týka zvierat, na každom filme je jeden človek z Green peace, ktorý dáva pozor, ako sa k zvieratám správajú.
Vieme, že kaskadéri sú jednotlivci, ale je nad nimi niekto, kto ich organizuje?
Je tam hlavný šéf – stunt koordinátor, ktorý má jedného alebo dvoch asistentov. Potom sú fight choreografi (choreografi zodpovední za bojové scény, pozn. red.). Stunt koordinátor nám rozdá scenáre, prečítame si ich a prediskutujeme scénu. Urobím prvý, druhý, tretí pohyb a takto sa to postupne nabaľuje v mojej hlave. Na druhý deň si zavolám partnera a vymýšľame spolu. Keď sme dvaja, vieme sa dopĺňať. Niekto je artista, niekto má viac cit pre choreografiu a detaily.
Keď choreografiu postavíme, natočíme ju na kameru, postriháme a poprípade pridáme aj vizuálne efekty, hudbu a ukážeme ju režisérovi. Režisér povie, že ju nechce, vrátime sa a musíme ísť znova.
Veľakrát sa stane, že režisér vie, čo chce, ale zároveň aj nevie, čo chce. Potom urobíme scénu, ale natočia ju na pľaci inak a uniknú im detaily. Sú dôležité, síce si ich vo filme nevšimnete.
Raz som takmer umrel na Malte. Pri páde som minul boxy kvôli kameramanovi, ktorému zavadzali.
To znamená, že vo vašom koncepte je už aj ponuka toho, ako scénu snímať?
Snažíme sa to urobiť tak, aby sme im zjednodušili cestu, aj keď nie vždy to rešpektujú. Zažil som ale už aj režisérov, ktorí sa držali presne nášho konceptu. Tým pádom ušetrili čas a peniaze, lebo prišli na pľac a vedeli, kde majú postaviť kameru.
Veľa scén sme pripravovali aj sedem mesiacov, kým sme sa dostali k realizácii. Potom nastáva komplikovaný bod, keď nám prinesú hercov. Herec musí urobiť to isté, čo kaskadér. Keď zostavujem choreografiu, musím rozmýšľať aj nad tým, ako sa pohybuje herec. Veľakrát mu poviem, že ak mu niečo nesedí, nech to zmení. Nesnažím sa ho tlačiť, lebo aj ja som veľakrát zistil, že neviem napodobniť niekoho tak, ako to ukazuje.
Poznáte vždy len svoju scénu, alebo vám dajú prečítať celý scenár?
Záleží na tom, o aký film ide. Napríklad v Games of Throne nám nedovolili čítať celý scenár, ale boli sme viac informovaní ako herci ohľadom toho, čo sa deje.
Nastala situácia, že v Chorvátsku sme naplánovali scénu a na pľaci hovorím hercovi, že tu ho zabijeme, kým herec bol v tom, že ide do ďalšej série.
Ktorá z produkcií alebo samotná scéna bola pre vás najťažšia?
Čo sa týka kaskadérskej oblasti, robili sme s Ridley Scottom v Maroku film Kráľovstvo nebeské. Bola tam scéna, v ktorej sme mali padať v plnom plameni z hradieb do krabíc z výšky asi deväť metrov. Traja mali padať na jednu stranu a štyria na druhú stranu. Z danej výšky sme si určili body, kto bude kam padať. Mal som padať ako posledný. Už som horel, pozrel som sa dole na svoj bod, ale tam už ležal niekto iný. Nakoniec sa mi ale podarilo dopadnúť vedľa neho.
Ak ide o herecké scény, v Game of Thrones bola jedna veľmi ťažká. Režisér povedal, že mám kráčať k chlapcovi na vozíku a chce vidieť, že moje telo sa teší. Kostyméri za rok nepochopili, že chcem nové čižmy, takže boli úplne zničené. Navyše daná cestička bola mokrá, padal tam umelý sneh a predtým pršalo. Prechodov sme urobili niekoľko a ani si neviem vysvetliť, ako som tú chôdzu robil.
Keď sa ráno zobudíte a idete točiť nejaký pád z budovy, v akom ste nastavení? Beriete to tak, že je to len práca?
Nie je nič horšie, ako keď vám niekto tri mesiace pred kaskadérskym výkonom povie, že ho budete robiť. Potom sa vám o ňom aj sníva. Najlepšie je, keď dve hodiny predtým povedia, čo mám spraviť. V tej chvíli nemám čas na to, aby som to kalkuloval.
Určite ste sa počas svojej kariéry stretli aj so situáciami, ktoré boli nebezpečné alebo neskončili dobre.
Ja osobne nie, ale ľudia okolo mňa áno. Dievča motorkou narazilo do kameramana, ktorý sa nestihol uhnúť. Teraz nemá ruku. Taktiež dablér z Harryho Pottera, ktorého špeciálny efektári hodili o stenu, zlomili mu chrbticu a odvtedy je na vozíku.
Tiež som mal ale veľa ťažkých pádov. Raz som takmer umrel na Malte. Pri páde som minul boxy kvôli kameramanovi, ktorému zavadzali. Povedal, že tam chce mať kameru a posunul ich. Boli sme blbí, že sme mu to dovolili.
Ktorý moment v začiatkoch bol pre vás dôležitý natoľko, aby otvoril cestu tomu, čo dnes robíte?
Začiatok bol vo filme Muž v soli, na ktorý som išiel na pár dní a boli sme tam nakoniec niekoľko mesiacov. V tom čase sme vykrývali všetky rozprávky v československej koprodukcii s Nemeckom. Mal som pomocou koní šancu dostať sa do filmu, kde som sa o ne staral a pripravovali ich hercom.
Postupne sa to nabaľovalo na rôznych československých koprodukciách ešte pred revolúciou, kde sme ich urobili veľmi veľa. Išiel som z filmu do filmu na úkor školy, kde rešpektovali, že tam nie som. Počas komunizmu zavreli oči, lebo dostali prémie. Ak by ma nabonzovali, prémie by nedostali.
Ako míľnik by som spomenul, že po roku a pol strávenom pri koňoch som vstúpil do tovarišstva starých bojových umení a remesiel k pánovi Kozovi. Tovarišstvo sa asi po troch rokoch rozdvojilo a vznikla kaskadérska skupina Borseus.
V 90. rokoch po revolúcii sa pre vás otvoril svet a dostali ste prvé možnosti ísť pracovať do zahraničia. Ktorá z produkcií bola pre vás predelová?
Bolo to v roku 1993. Potrebovali rýchlo background (postavy v pozadí, pozn. red.) do Troch Mušketierov s Charliem Sheenom. Zavolali nás na tri dni vykryť určité scény, ale napokon sme tam boli tri a pol mesiaca, pretože sme ukázali, že dokážeme šermovať dlhšie ako päť sekúnd.
Ostatní kaskadéri si bohužiaľ zapamätali približne len šesť pohybov a potom museli stopnúť. My sme dokázali ísť aj minútu a pol v kuse, síce sme opakovali to isté. Keď viete urobiť dobre choreografiu, nespoznáte, že sa to opakuje.
V Troch mušketieroch potreboval režisér rýchlo obsadiť štyri postavy k jednému hercovi. Okrem príbehu mušketierov je vo filme ešte malý príbeh piatich bratov, ktorí chcú zabiť d’Artagnana, pretože im zneuctil sestru. Režisér si nás všetkých postavil do radu a ako išiel, pozrel na mňa a spýtal sa, či viem šermovať a jazdiť na koni. Doniesli mi koňa a v tej chvíli ma obsadil do hereckej postavy spolu s ďalšími tromi. Pri natáčaní sme dostali kontakty do sveta, pretože tam bolo veľa dôležitých Angličanov.
V bojových filmoch sa veľa padá z koňov. Aký mechanizmus existuje na bezpečné pády?
Myslím si, že spadnúť dobre z koňa je jedna z najťažších kaskadérskych činností. Nikdy nepadnete tak, ako sa má. Kôň cvála vždy v inom rytme a na inom teréne. Musíte to vedieť, aby ste si nezlomili krk.
Prvé, čo je dôležité, musíte padať dole hlavou. Prvá musí ísť hlava, potom rameno. Pritom musíte rotovať. Najťažšie je padať zo stojaceho koňa. Keď cvála, energia sa aspoň rozloží, ale keď padáte zo stojaceho koňa, dopadnete na jednu časť tela.
Do Troch mušketierov nás zavolali na tri dni. Napokon sme tam boli tri a pol mesiaca.
Okrem toho, že človek padá z koňa sme mohli vidieť, že aj kôň padá.
Toto našťastie pred rokom vo veľkých filmoch už zakázali. Sú dve možnosti. Jednou z nich je, že koňa to môžete naučiť. Cválate pomaličky v kruhu a v jednej chvíli ho chytíte pri udidle, vyvrátite mu hlavu a cez jeho rameno padnete na zem. Vždy sa pripraví mäkká zem pre koňa.
Ruská a ukrajinská produkcia to mali inak. Zviazali koňovi predné nohy a ako cválal, potiahli ho. V západnom štýle koňa učíte, ako padať. Spadnete s ním počas dňa aj trikrát, ale koňa nebaví toľko padať. Ruský štýl je prekvapenie. Kôň ani nevie, ocitne sa na zemi. Potom to s ním urobíte opäť až o rok.
V súčasnosti sa to robí len s mechanickými koňmi na koľajniciach. Teraz som točil s Ridleym Scottom film Last Duel. Robíme tam jousting (rytierské zápasy, pozn. red.). Pády sa robili mechanicky, a neskôr sú dorobené efektami.
Čomu sa venujete momentálne? Spolupracujete s niekým zo Slovenska?
Z našej starej kaskadérskej skupiny sme ostali piati, ktorí sa tomu venujeme. Jeden sa dokonca stal režisérom druhej kamery a robil aj pre Netflix. Ak sa podarí, budeme spolu pracovať na filme. Ideme robiť Ronju, dcéru lupežníka, ktorá je legendárna švédska postava. On bude akčný režisér druhej kamery a ja ho budem asistovať.
Okrem toho máme s bratom športovú halu. Cvičíme malé deti od štyroch do deviatich rokov. Trénujeme kickbox, športovú a modernú gymnastiku a učíme deti základom športu. Najmä teraz po covide. Máme tam aj fitness a ideme budovať ďalšiu halu.
VLADIMÍR FURDÍK
Kaskadér a herec. Pracoval na viacerých známych filmoch ako Traja mušketieri, Kráľovstvo nebeské či Princ z Persie. V poslednej sérii úspešnej ságy Hry o tróny si zahral postavu Night Kinga.
