Každodenné stretávanie sa s vtákmi zlepšilo podľa uverejnenej štúdie z King´s College London náladu nielen ľuďom trpiacim depresiou, ale aj bežnej populácii. Vtáčie populácie však v mestách aj na vidieku miznú závratnou rýchlosťou.
Zistenia podľa výskumníkov naznačujú, že návštevy miest s bohatým výskytom vtáctva môžu lekári odporúčať ako doplnkovú terapiu pri liečbe duševných porúch. Kvôli novým výsledkov výskumu tiež zdôraznili potrebu lepšie chrániť životné prostredie a zlepšiť biodiverzitu v mestských, prímestských a vidieckych oblastiach. Ich cieľom je zachovať biotopy vtákov.
Prelomové zistenie
Štúdia s takmer tisíctristo účastníkmi sledovala každodennú ľudskú interakciu s vtákmi prostredníctvom aplikácie Urban Mind. V priebehu dvoch týždňov účastníkov z Európy, USA, Číny a Austrálie vyzvali, aby v náhodných intervaloch zaznamenali ako sa cítia. Účastníci uvádzali, či sú šťastní alebo vystresovaní, či vidia stromy a tiež či sa v ich okolí nachádza vtáctvo.
Vedci zistili, že priemerné skóre duševnej pohody účastníkov sa zvýšilo, keď videli alebo počuli vtáky. A to aj medzi tými, ktorí priznali, že im bola diagnostikovaná depresia. Potrebujeme vytvárať a podporovať prostredie, najmä mestské prostredie, kde je život vtákov stálou črtou,“ vyjadril sa Andrea Mechelli, profesor včasnej intervencie v oblasti duševného zdravia na King’s College London pre The Guardian.
Je neuveriteľné náročné motivovať niekoho s depresiou, aby cvičil.
Dodal, že pozitívny vplyv stretnutia s vtákmi na ľudí s depresiou bol významný. Súvisí to najmä s tým, že mnohé intervencie, ktoré pomáhajú takzvaným „zdravým ľuďom“, nefungujú u jedincov s diagnostikovanými duševnými ochoreniami: „Vieme, že s cvičením sa každý cíti lepšie. Je však neuveriteľne náročné motivovať niekoho s depresiou, aby cvičil. Kontakt s vtákmi je však uskutočniteľný oveľa jednoduchšie.“
„Vtáčí spev bol kedysi prirodzeným soundtrackom pre všetky ľudské životy a je hlboko zakorenený v našej psychike. Spája sa s jarou, obnovou a prichádzajúcimi dobrými časmi. Preto musíme zabezpečiť, aby príroda neutíchla,“ dodal Adrian Thomas, člen Britskej kráľovskej spoločnosti na ochranu vtáctva.
Slovensko zatiaľ podobnú štúdiu nezrealizovalo
Psychologička Jana Šeligová sa zatiaľ stretla s výskumami potvrdzujúcimi pozitívny vplyv domácich zvierat na deti, akými sú hipoterapia či kanisterapia.
Svojim klientom všeobecne odporúča pobyt v prírode, ktorého súčasťou spev vtákov často je. No hovoriť o predpisovaní vtáčieho spevu ako liečebnej metódy je podľa nej zatiaľ príliš trúfalé. Ide skôr o kombináciu viacerých faktorov, ktoré umožňujú čo najlepší liečebný efekt. Medzi ne patria príroda, pokoj, čerstvý vzduch, nízka úroveň stresu, prípadne fyzická aktivita v podobe prechádzky lesom.
Všeobecná pravda je, že príroda lieči.
O psychickú pohodu sa podľa nej treba starať pravidelne. Podobne ako o svoje zuby – ak si ich prestaneme čistiť, začnú sa kaziť. Pokiaľ začneme chodiť do prírody a vyhľadávať vtáčí spev, môže to mať určitý priaznivý efekt. To však neznamená, že je zrazu všetko vyriešené.
„Neviem odpovedať ani na to, prečo mal vtáčí spev pozitívny efekt na respondentov inak, než tou všeobecne overenou pravdou, že príroda lieči,“ dodáva Šeligová. Zároveň súhlasí, že v prípade, ak by vtáčí spev z prírody zmizol, na ľudskej psychike by sa to mohlo odraziť negatívne.
Zoológ Ján Dobšovič dodáva, že vtáčí spev je sezónna záležitosť – vtáky spievajú hlavne na jar počas hľadania partnerky, prípadne obhajovania územia. Podobne priaznivo účinný by však mohol byť aj birdwatching, ktorý sa dá praktizovať celoročne.
Vtáctva výrazne ubúda
Možno je to len ťažko predstaviteľné, no naše lesy pomaly utíchajú. Nedávny výskum vtákov hniezdiacich na území Európskej únie ukazuje, že od roku 1980 vymizol každý šiesty vtáčí jedinec – spolu takmer 600 miliónov vtákov.
Rovnaká situácia je aj na našom území. Najväčšími problémami sú intenzifikácia poľnohospodárstva a vytváranie monokultúrneho prostredia. Problémom je taktiež veľké svetelné znečistenie spoločne s chemizáciou a následnou likvidáciou hmyzu, ktorý je vtáčou potravou.
