Vrátnik Anton: Po 15 rokoch sa práca na vrátnici mení na stereotyp. Na staré kolená mi však vyhovuje

Zaujímalo vás niekedy ako si vrátnik v škole vypĺňa čas a čo je v jeho kompetencii? Vrátnik Anton nám prezradil niečo z jeho profesného, ale aj osobného života.

Práve vstupujete na nočnú službu, čo vás čaká?

Jáj, nočná služba. Začínam obhliadkou a kontrolou objektu, treba pozatvárať okná, povypínať techniku, svetlá a skontrolovať, či sú zamknuté dvere a podobne. Ide o bežné záležitosti, ktoré sa týkajú budovy a ľudí, či je všetko zabezpečené a v poriadku. Potom nakŕmim mačku, aj seba a už mi zostáva len vydržať do rána. (smiech)

Ako sa to líši od iného typu smeny?

Počas dennej je tu, samozrejme, viac ľudí. Robím denné aj nočné a práve denné smeny nemajú taký útlm ako nočné. Cez deň je tu rušnejšie. Denná je dynamickejšia, deje sa tu viac vecí, keďže všetky problémy a nedostatky smerujú na vrátnika, ktorý ich musí riešiť.

Čím ďalším si zvyknete vypĺňať čas počas pracovnej doby, napríklad keď všetko spravíte počas nočnej smeny?

Čítam knihy, prezerám internet a niekedy pozerám televízor, aby som nezaspal. Najviac času strávim asi na internete, kde čítam noviny alebo počúvam poviedky na YouTube, respektíve muziku.

Čo vás viedlo práve na vrátnicu?

Kiežby som to vedel. To nemôžem ani detaily povedať, ako som sa k tomu dostal. A čo ma viedlo na vrátnicu? Sám neviem, určite to nebol môj detský sen. Ale bolo to akurát obdobie, kedy pracovných príležitostí bolo pomenej, tak som nastúpil na túto pozíciu. Bral som to ako prestupnú stanicu, ale nakoniec som tu zostal.

Dá sa teda povedať, že vás táto práca baví?

Ako kedy. Nie je to zlá ani náročná práca. Na staré kolená už preferujem pokoj, a tu ho viac-menej mám. Navyše som tu stretol a stále stretávam mnoho príjemných ľudí, mám dobrých kolegov. V tomto smere mi to tu vyhovuje. A vzhľadom na to, že robím na smeny, mám dostotatok voľného času pre seba a svoje aktivity.

A čo na nej máte najradšej?

Ťažko povedať… Už som tu dosť dlho, takže sa to pomaly mení na stereotyp. Nie je to o nejakej láske k práci. Beriem to ako obživu a ako normálne zamestnanie.

Pri práci vrátnika prichádzate do kontaktu s rôznymi ľuďmi. Ako sa vám darí riešiť konflikty?

Konflikty? Ani si nepamätám, že by tu bol nejaký vážny konflikt. Sú tu rôzni, ale väčšinou sa správajú normálne. Keď niekto prekročí hranice slušného správania, stačí mu dohovoriť. Aj to je vlastne práca vrátnika, aby upozornil dotyčného, keď sa deje niečo, čo by sa nemalo.

Je milé, že popri svojich starostiach dokážu prejaviť nemalú empatiu a pomáhať aj zvieratku.

Viete povedať aj konkrétnu situáciu?

Sú to také bežné veci, že ľudia by mali napríklad zatvárať za sebou dvere, udržiavať poriadok, zbytočne nevyrušovať ostatných a správať sa slušne.

Čo chceli študenti prepašovať, či už von alebo dnu?

No slona.

Slona?

Nie, srandujem. Aj keby pašovali, nemám šancu to zistiť, síce slona by som si hádam všimol. (smiech)

Viete niečo prezradiť na pedagógov?

Myslím si, že s nimi mám korektné vzťahy, mnohých poznám dlhé roky. Človek sa tu určite dozvie veľa vecí, ale tieto informácie ďalej nešírim. Ešte tu chcem chvíľu vydržať. (smiech)

Ako vám naša fakultná mačka spríjemňuje vašu prácu?

Spríjemňuje ju už len tým, že tu je. Zvieratko predsa dodá miestu lepšiu energiu a vylepší náladu. Taktiež vidím, že veľa ľudí sa z nej teší, čiže mačka tu už má aj svoj fanklub.  

Počula som, že sa o ňu staráte. Koľko vás to asi stojí?

Fúha, dosť. Náklady sú určite podobné, ako na každé iné zviera. Je zaštepená, sterilizovaná a nemá parazitov. Ďalej k tomu pripočítajte financie potrebné na kúpu krmiva. Za tie dva roky, čo je tu, sú to už stovky eur. Ale teraz vznikla nadácia mačka, čiže zbierajú pre ňu dobrovoľné príspevky, aby mala všetko, čo potrebuje. Študenti a vyučujúci nám nosia aj krmivo, za čo som im veľmi vďačný. Je milé, že popri svojich starostiach dokážu prejaviť nemalú empatiu a pomáhať aj zvieratku.

Už sa aj niečo vyzbieralo?

Počul som, že vyše 50 eur. Celkom slušné. Na dva dni má krmivo. (smiech)

Áno, mačky sa niekedy nevedia krotiť.

Naša si obzvlášť dopraje a začína to na nej byť aj vidieť. Asi jej najmeme kondičného trénera.

Tiež máme doma mačku, je na tom podobne.

My máme kocúra a ako hovorí klasik, je už akoby člen rodiny. Stále by sa kŕmil, chytá všetko okolo domu, momentálne sa špecializuje na muchy. (smiech)

Ulovila už niečo aj naša, fakultná mačka?

Hej, býva vonku v areáli školy a udržuje tam rovnováhu v prírode. Teraz trochu zlenivela, často leží a spí. Kým bola menšia, bavilo ju to viac. Predsa, už má svoje roky, ale niekedy to na ňu príde a potom lieta po dvore a skáče po stromoch. Dosť často pozoruje, čo by ulovila. Väčšinou ju však ulovia študenti. (smiech) Je priateľská k ľuďom, veľmi vďačná, dá sa s ňou pohrať a najmä škrabkanie, to ju baví.

Niekedy zbehnem cvičiť do mesta. Naivne verím, že to bude na mne aj vidieť.

Má aj nejaké meno?

Ja ju volám Mica. Mačke je to v zásade jedno. Na povely veľmi nereaguje, príde keď je hladná a…

Hlavne keď chce.

Ona je šéfka. Keď niečo potrebuje, vymňauká si to.

Občas sme vás mohli vidieť, ako si brnkáte na gitare. Patrí to k vašim hobby?

Baví ma to. Gitara je dobrý vynález, odbúrava stres podobne ako mačka. Doma hrávam na gitare. Teraz sa dá naučiť veľa melódií z internetu. Tuto je tiež gitara, len jej chýbajú struny takže…

Treba dokúpiť.

Už rozmýšľam pár mesiacov, že objednám struny. V Trnave bol taký obchod, ale už je zrušený. Čiže chcem ich objednať cez internet a potom si budem brnkať aj v robote… Na nervy.

Akú hudbu teda počúvate?

Jój, to asi nepoznáte. Kapela sa volá Iron Maiden.

Jasné, že poznám.

Áno? Ale čo? Takých dinosaurov? Tí majú 70 rokov pomaly. Takže v podstate heavy metal.

Vyzeráte na to. (smiech)

No, díky. Nemám problém ani s inými hudobnými štýlmi, pokojne si vypočujem aj vážnu hudbu, ale v hlave mi zostala hlavne muzika z 80. a 90. rokov minulého tisícročia. Preferujem hlavne starinky, na nové veci už veľmi nie som. Teraz nie je niečo pre mňa muzikálne také výrazné, že by ma to vyslovene ohúrilo. To isté platí v podstate aj pri filmoch a seriáloch, aj keď sem-tam natrafím aj na dobrý súčasný film, alebo seriál.

Aké máte ďalšie hobby?

Medzi ďalšie hobby patrí už len šport, väčšinou pasívne. Hokej asi najviac, futbal nejako už nie. Ten som hrával kedysi, aj tenis, len telo už nevládze. Aktívne som začal cvičiť, mám doma malé fitko. Niekedy zbehnem cvičiť do mesta. Naivne verím, že to bude na mne aj vidieť. Ale aspoň pôjdem do dôchodku vyšportovaný. Dosť času mi vypĺňa počítač. S tým dokáže človek premrhať celý deň, často na hlúposti. Baví ma aj práca okolo domu, je to síce drina, ale rád driem. (smiech)

Čo vám minie najviac času?

Zrejme hry.

Aká je vaša obľúbená?

Asi poker. Našťastie dom ešte mám. Potom Angry Birds, nič zložité na rozmýšľanie. To je čisto len relax, na vypnutie hlavy. V pokri nehrám o reálne peniaze, vyhrávajú sa tam len fiktívne peniaze. Do reálneho hazardu by som určite nešiel… A ani si to nemôžem dovoliť.

Práca vrátnika nedovoľuje?

No tak tá veru nie. (smiech)

Niekto by si možno povedal, že práve práca vrátnika je pomerne nudná. Ako to vnímate?

Nuda je hlavne, keď sú prázdniny a prestanú chodiť ľudia. Vtedy počujeme ako lietajú muchy, extrovert by tu asi zošalel. Ale keď je nával, veľa vyučovania a veľa študentov, tak tu nuda určite nie je. Vtedy to tu neprekričí ani Iron Maiden. Je to v podstate aj o tom, na aký deň vyjde služba. Keď ju mám v nedeľu, tak je to ozaj nuda, lebo tu 12 hodín sedíte a nič sa tu nedeje.

Nikdy som nemal ambíciu živiť sa ako politológ, politika ma rozčuľuje a teraz obzvlášť.

Ktoré vlastnosti sú podľa vás dôležité pre úspešného vrátnika?

Asi tolerancia a ľudský prístup. Ten v podstate zahŕňa všetky normálne veci, ako napríklad, že sa k ostatným budete správať ústretovo a zároveň budete zodpovedný.

Prečo si myslíte, že ste taký populárny medzi študentmi?

Populárny?

No, áno.

Počujem to prvý raz. Neviem, asi to bude tým, že na sebe tvrdo pracujem, aby som bol topka medzi vrátnikmi v celej galaxii. (smiech)

Ale veď to už ste. Minimálne na Skladovej. (smiech)

Tak to som rád, vážim si to a ďakujem všetkým, ktorí si to o mne myslia. Ešte by to chcelo nejaký diplom, nech to mám, ako hovorí iný klasik, biele na čiernom.

Za najlepšieho vrátnika?

Na čestné miesto.

Možno aj to bude. (smiech)

Super. A zbierka na vrátnika, keď už je aj na mačku… (smiech)

Ako dlho tu už pracujete?

Od roku 2009, takže už to tu ťahám 15 rokov.

Kedže ste tu už tak dlho, vidíte niečo, čo by sa tu ešte zišlo alebo by trebalo zmeniť?

Vždy sa dajú veci zlepšovať. Ja, ako vrátnik mám malý dosah na nejaké zásadné zmeny. To je všetko o financiách a ľuďoch, ktorí o tom rozhodujú a majú na to kompetencie. Tí musia mať víziu rozvoja a zlepšovania kvality života na škole, najlepšie v spolupráci so študentmi. Dosť vecí sa tu zmenilo k lepšiemu, ale to je aj prirodzený vývoj. Ak chce škola napredovať, musí sa prispôsobovať dobe. Z môjho pohľadu by sa tu zišla určite klimatizácia, teším sa nočné smeny v lete, keď v budove bude krásnych 30 stupňov.

Čo by ste teda poradili niekomu, kto by sa chcel stať vrátnikom?

Fúha, žeby až takto ľudia po tom túžili? To mi nevychádza. (smiech)

Neviem, možno niekto po tom túži.

Neviem si predstaviť, že by niekto mal vysnívanú pozíciu vrátnika. Ak áno, určite nie mladí ľudia. Tí majú bezpochyby iné možnosti.

Čo od vás študenti najviac žiadajú?

Však len kľúče, nie?

Len kľúče?

Taktiež aj informácie, napríklad kde je mačka, alebo konkrétny pedagóg, čiže musím mať dokonalý prehľad. (smiech) Veľa ľudí sa príde len tak porozprávať, je to fajn.

Zlepší vám to aspoň trošku deň?

No jasné, komunikácia je základ a zároveň mi prejde čas.

Máte vyštudovanú politológiu a verejnú správu, nechceli ste sa tomu ďalej venovať?

Nie, to bola pre mňa len taká malá odbočka v živote. Nikdy som nemal ambíciu živiť sa ako politológ, politika ma rozčuľuje a teraz obzvlášť. Išiel som to študovať len tak popri práci na vrátnici, či na to mám, alebo nie. Bola to dobrá skúsenosť. Naučil som sa niečo nové a zaujímavé. Okrem toho som našiel nových priateľov. Čo sa týka FMK, páči sa mi, že pedagógovia vedú študentov k praktickým znalostiam, tie majú zmysel do života.

Anton Šándor

Na vysokú školu nastúpil v tridsiatich siedmich rokoch. Na Univerzite sv. Cyrila a Metoda má dokončené bakalárske štúdium z politológie a magisterské štúdium z verejnej správy. Na Skladovej robí vrátnika už 15 rokov.