Chystáte nový univerzitný časopis. Prezradíte nám, čím je špeciálny?
Áno, je to projekt, ktorý nám musí odsúhlasiť ešte Ministerstvo školstva a radi by sme ho začali vydávať začiatkom budúceho akademického roka. Mal by to byť jazykovedný časopis s názvom Lege Artis, čo je latinský výraz a znamená „ všetko čo robíte, robte dokonale“. Je to taktiež moje osobné motto. Tento časopis chceme uvádzať v elektronickej podobe, aby sa čitatelia mohli rovno vyjadriť k článkom a autorom, lebo v printovej forme máme len nadpis, článok a meno autora, ale na našej webovej stránke budú aj fotky a nejaké informácie o autoroch článkov. Náš časopis bude výsledkom spolupráce medzi slovenskou a dvoma ukrajinskými univerzitami, ktoré sú zapojené do tohto projektu a bude v angličtine.
Čo považujete vo svojej kariére za najväčší úspech?
To je veľmi ťažké konkretizovať, ale myslím si, že je to účasť na prestížnych konferenciách, napríklad minulý rok ma pozvali na konferenciu v Cambridge, čo bola pre mňa výnimočná udalosť a tento rok som sa zúčastnila na prestížnych konferenciách v Moskve a v Japonsku v Kjóte. Ďalšia vec, ktorú považujem za úspech, sú moji doktorandskí študenti, ktorí už vydávajú vlastné publikácie. Viete, ten pocit, že moje nápady a myšlienky sú ďalej rozširované
a zdokonaľované mojimi študentmi, je skvelý.
Ste filologička, jazyk je vašou prácou, koľko ich ovládate?
Viem ich celkom dosť, ale každý v inom stupni znalosti. Som napoly Ukrajinka a Grékyňa, takže rozumiem po grécky, ale môj materinský jazyk je ukrajinčina. Môj manžel je Rus. Angličtina je akoby môj druhý materinský jazyk, ktorým komunikujem na profesionálnej
úrovni už dlhé roky. Môj druhý jazyk v škole bola francúzština a samozrejme, snažím sa dorozumieť po česky a slovensky, keďže vyučujem aj na českej a slovenskej univerzite.
Čo si myslíte o slovenskom jazyku z pohľadu lingvistu?
Gramatika nie je až taká komplikovaná, podľa mňa v nemčine je to oveľa ťažšie. Ak mám porovnať češtinu a slovenčinu, povedala by som, že slovenčina je ľahšia, lebo má veľa spoločného s ukrajinčinou. Keď sa započúvam do slovenčiny a češtiny, nepočujem žiadny rozdiel, až keď si porovnám nejaké texty, napríklad na obale z čokolády, vidím odlišnosti. Kupujem si slovenské knihy, časopisy alebo doma popri žehlení si zapnem Česko- Slovensko má talent a učím sa (smiech). Od apríla som urobila veľký pokrok v slovenčine, čo ocenia aj moji kolegovia z katedry, kde nie všetci rozumejú po anglicky, a tak nepripadá do úvahy, aby som tam rozprávala iba v angličtine.
Ako dlho pôsobíte na UCM?
V roku 2007 som dostala pozvánku od bývalého rektora UCM, pána Kostolanského, na účasť na konferencii do Bulharska ako garantka. Bolo to veľmi vtipné, pretože mi písal síce po rusky, ale v latinskej abecede, takže to bolo veľmi ťažké rozlúštiť a prečítať (smiech). Neskôr som sa zúčastnila na pár prednáškach a na jar v 2008 som podpísala zmluvu a prišla som učiť na filozofickú fakultu. Tento rok som dostala ponuku učiť na FMK. Z toho som zostala
prekvapená, hovorila som si, že ja som lingvistka, čo ja budem učiť na masmediálnej komunikácii (smiech). A tak som dostala zoznam predmetov, ktoré by som mohla vyučovať a vybrala som si kreatívne písanie a tvorbu žurnalistických komunikátov.
Môžete nám dať nejakú radu, ako sa čo najlepšie naučiť po anglicky?
No, najlepšie je ísť do Británie. Ale tiež pomáha, keď budete čítať anglické knihy a prekladať ich so slovníkom.
Chodíte často do zahraničia, máte nejakú obľúbenú krajinu?
Zatiaľ som navštívila 16 krajín. Keď mám voľno, veľmi rada cestujem. Najviac ma zaujalo Japonsko, všetko je tam zorganizované do detailov a ľudia sú veľmi disciplinovaní a ochotní. Tiež sa mi páčilo v Holandsku, Rakúsku alebo aj na Bavorských zámkoch, kde sme boli spolu s manželom.
„Na Slovensku je cca 25 študentov v skupine. V zahraničí sú v skupine cca štyria a tým
pádom sa viac naučia.“
Akí sú podľa vás študenti FMK?
Ste veľmi otvorení, máte zmysel pre humor a tiež nezávislí. Ale neviete, ako sa správne učiť cudzie jazyky. Pre veľa študentov sú prioritou ich vlastné záujmy, nie škola a dochádzka je slabá. Tiež je pravda, že skupiny sú príliš veľké. Je veľmi ťažké venovať sa až 25 študentom. V zahraničí sú hodiny pre šiestich alebo dvoch študentov.
Prezradíte nám Vaše hobby?
Veľmi rada plávam. Mám urobený rozvrh a ak aspoň trikrát do týždňa nejdem plávať, dosť ma to mrzí (smiech). Každé ráno cvičím, aby som nebola stuhnutá, lebo ako učiteľ len sedím alebo stojím. Samozrejme cestovanie, spoznávanie nových kultúr a jazykov. Doma mám veľkú knižnicu, lebo knihy sú moja vášeň. Vždy, keď niekam cestujem, zastavím sa v miestnom kníhkupectve, nakúpim za plný kufor a potom dúfam, že môj manžel nenájde účet, aby ho neporazilo (smiech).
Máte obľúbenú knihu?
Je ťažké povedať iba jednu, lebo čítam veľa. Nemám obľúbenú knihu, ale autora. Moja obľúbená autorka je Iris Murdoch, mám skoro všetky jej knihy. Ale aj Agatha Christie je skvelá. Tiež mám rada rozprávky, napríklad Harryho Pottera. Čítam rozprávky z rôznych
krajín, takže keď som v zahraničí, vždy si nejakú kúpim.
Teraz trávite veľa času na Slovensku, páči sa vám u nás? Akí sú Slováci?
Mám rada Slovensko, Slováci sú priateľskí a ochotní pomôcť. Mám tu veľa priateľov, bývalí študenti ma volajú na návštevu, posielajú mi fotky ich detí. V Česku sú ľudia iní, sú viac racionálni, všetko je čisté, ako včera natreté, ale nikdy ma nepozvú domov. Slovensko je môj druhý domov.
Profil:NATALYA PANASENKO je doktorka filológie a autorka vyše 150 publikácií. Študovala na Univerzitách v Kyjeve a v Moskve, neskôr absolvovala odborné stáže vo Veľkej Británii. Od roku 2000 je členka ženskej poradenskej rady pre Americký biografický inštitút. Učí na Univerzite Tomáša Baťu, na Kyjevskej univerzite a na Univerzite Cyrila a Metoda. Na fakulte masmediálnej komunikácie učí kreatívne písanie a tvorba žurnalistických komunikátov v odbore Media relations v anglickom jazyku. Aktuálne pracuje na lingvistickom časopise.
Autori: Andrea Francová, Zuzana Nechajová
