Nové spoznávanie, zmiešané pocity a nekonečné vypisovanie. Dala som šancu online zoznamke a takto to dopadlo.
Keď mi v mysli skrsol tento nápad, myslela som si, že to bude rýchlo realizované a napísané. Cieľom bolo dať šancu Tindru a trom mužom zo sveta dating apps. Dohodnúť sa na stretnutí s opačným pohlavím však bolo zložitejšie ako s akýmkoľvek respondentom.
Pracovať na reportáži som začala ešte pred skúškami, keď som namiesto učenia začala swipovať na Tindri a vyhovárala sa, že predsa robím zadanie do školy. Časom som si písala s tromi adeptmi, ktorí by ma nemuseli na prvom stretnutí pripraviť o obličku.
Prvé (ne)stretnutie
Na moje nešťastie študoval jeden z nich na rovnakej fakulte. Písali sme si asi tak týždeň a chlapec vyzeral byť celkom fajn. Dohodli sme sa na stretnutí v Bratislave a na návšteve galérie. Bola som nadšená, že to ide celkom jednoducho a ešte viac z toho, že je niekto ochotný zavítať so mnou do kultúrnej inštitúcie.
Samozrejme, že to tak pekne nedopadlo. Deň pred stretnutím som dostala správu, že na stretnutie nemôže doraziť, lebo sa mu zmenili plány. Jasné, je to pochopiteľné. Náhradné stretnutie navrhol na iný deň po skúške. Súhlasila som. Toto stretnutie sa však dodnes nekonalo, keďže mladík sa rozhodol vypariť z konverzácie bez vysvetlenia.
Zmena plánov
Medzitým som však udržiavala aj iné písomné kontakty. Zrazu môj týždeň vyzeral tak, že s jedným sa stretnem vo štvrtok, s ďalším mám ísť von v sobotu. Bolo to hrozné a vzrušujúce zároveň. Jedno stretnutie sa však uskutočnilo a sama som tomu neverila. Mladík sa zastavil v Trnave, kde sme uskutočnili prechádzku po parku a intenzívne sedenie na lavičke. Mali sme bežnú konverzáciu, kde sme sa samozrejme chceli bližšie spoznať. Stretnutie dopadlo v dobrom podtóne a rozlúčili sme sa objatím. Ten istý večer mi prišla správa, že by sa rád stretol znovu.
Mňa však čakalo ďalšie sobotňajšie stretnutie. A na moje a vaše prekvapenie, tiež bolo zrušené. Neviem, či opačné pohlavie nepozná vynález nazývaný kalendár, alebo ho dokáže zmohnúť tzv. soplík. V tom momente sa mi to už vôbec nezdalo vtipné. Naplánovaný sme mali piknik pri Dunaji, čo znelo zaujímavo. Sobotu som však strávila medzi štyrmi stenami na internáte.
Prekliate plány
Chlapec zo stretnutia, ktoré naozaj aj bolo, však nezaháľal, a tak sme sa dohodli na ďalšom. Naším plánom bolo ísť venčiť psíkov do Slobody zvierat. Všetko bolo dohodnuté, mala som vystúpiť na zastávke Bratislava-Vinohrady a vyskúšať jeho skúter alebo auto. Stačilo len dopraviť sa na miesto.
Komplikácie nastali, keď som pre meškanie MHD nestihla vlak. Bola som rozhodená, ale našťastie spoje medzi Trnavou a Bratislavou sú častejšie ako trnavská hromadná doprava. Počkala som 20 minút na ďalší vlak. Keď som ho konečne videla, mala som dobrý pocit, že konečne ide všetko podľa plánu.
Našla som si jedno voľné miesto a pripravovala sa psychicky na stretnutie. Hudbu zo slúchadiel však prerušilo hlásenie sprievodcu. Vlak bude meškať asi pätnásť minút. To si niekto zo mňa robí srandu. Pätnásť minút sa však dá prežiť, mohlo by to byť aj horšie. A práve že aj bolo – z pätnástich minút bolo zrazu 30 a z 30 bolo 50. V tomto okamihu to moje nervy nezvládali, hlavne preto, že sme nemali ako stihnúť čas vyhradený v útulku na venčenie. Z vlaku som napokon vystúpila a večer strávila pozeraním hokeja.
Po tejto skúsenosti som fakt už začala veriť, že túto reportáž nikdy nenapíšem a že je naozaj prekliata. S mladíkom, s ktorým som mala ísť na piknik, sme zistili, že obaja radi hráme bedminton. A tak sme sa zhodli, že zahrať si jednu partičku by mohla byť zábava. Začal mi písať, kedy mi končí skúška, aby mohol objednať kurt.
Nečakala som, že to berieme až takto vážne, ale bola som rada, že aspoň to bude nejaké adrenalínové stretnutie. O pár hodín som však obdržala správu, že zajtrajšie stretnutie nebude, keďže robí až do večera. V ten moment som už nerozumela ničomu.
Posledná kvapka
Samozrejme, že som nezabudla aj na tretí kontakt. S mladíkom som začala konverzáciu o futbale, keďže som na profile videla, že ho má rád. To, že ja futbal nenávidím a príde mi neskutočne nudný, som opomenula. Deň pred stretnutím mi napísal, že sa môžeme stretnúť pri Eurovei a že má vymyslený plán.
Prekvapujúcim plánom bola prechádzka popri Dunaji, predieranie sa cez davy turistov a ďalšie intenzívne sedenie na lavičke. Toto stretnutie sa už začalo zaujímavo, keď sa mi chlapec sťažoval na svojho spolubývajúceho. Keď som sa opýtala, prečo je taký zlý, odpoveď bola: „Je východniar“. Pre niekoho, kto pochádza z východu, som sa nad tým pousmiala a brala to s nadhľadom.
Konverzácia sa však pohybovala na plytkej úrovni a jediné, o čom sme vedeli zaryto diskutovať, boli tohtoročné majstrovstvá sveta v hokeji. Od Dunaja sme sa presunuli na zelenú strechu obchodného centra. Užili sme si ďalšie sedenie na lavičke a konverzácie o našich záujmoch. Tam sa aj naše stretnutie skončilo a odchádzala som s pocitom, že sa už nikdy neuvidíme. A určite to bolo takto vnímané z oboch strán. Toto stretnutie sa našťastie zrealizovalo, ale bolo mojou poslednou kvapkou.
Všetko je tak ako má byť. Alebo aj nie?
Neviem, čo mi mali tieto stretnutia ukázať, ale rozhodla som sa, že sa začnem sústrediť radšej sama na seba. Swipovanie na Tindri vymením za lepšie spoznanie samej seba. Celkový výsledok tohto experimentu nedávam za vinu len online zoznamke a opačnému pohlaviu. Som však rada, že som tomu dala šancu a presvedčila sa, že hľadanie niekoho na dating apps je zložitejšie ako chytanie Pokémonov.
