12% (rok 2012) až 17% (rok 2018) absolventov stredných škôl s maturitou na Slovensku opúšťa hranice nášho štátu kvôli vysokoškolskému štúdiu.
O štúdiu v zahraničí, motiváciách k opusteniu Slovenska a plánoch do budúcnosti sme sa porozprávali s tromi študentkami, ktoré na vlastnej koži okúsili vzdelanie v zahraničí.
Veronika Matysková tento rok skončila druhý ročník sociológie bakalárskeho stupňa štúdia na University of Amsterdam. Jej rozhodnutie študovať v zahraničí ovplyvnili nesympatie k štúdiu na Slovensku a aktuálnej spoločenskej situácii. „Pod spoločenskou situáciou myslím neexistujúcu alebo nedostatočnú debatu o rasizme, ženských právach, LGBTQ+ právach, či neschopnosť slovenskej politiky riešiť problémy a výzvy 21. storočia,“ vysvetľuje.
Už ako malá snívala o živote za hranicami nášho štátu, konkrétne v Amsterdame. Na základnej škole si o tomto meste pripravila aj referát. „Od detstva bol mojim obľúbeným umelcom Vincent van Gogh, ktorého múzeum sa nachádza v Amsterdame. S mojím otcom, ktorý miluje históriu, som pozerala v detstve rôzne dokumentárne filmy a často sa v nich vyskytovalo Holandsko,“ objasňuje.
V škole vedú debaty o rasizme či diskriminácii
K výberu štúdia na University of Amsterdam ju lákal aj fakt, že patrí medzi najlacnejšie univerzity v Európe, ale pýši sa aj vysokou úrovňou prestíže. Konkrétne odbor sociológie, ktorý Veronika študuje, sa podľa QS World University Rankings (každoročná publikácia hodnotenia univerzít) umiestnil na siedmom mieste z celého sveta. Pochvaľuje si aj výber predmetov a diskusie na rôzne témy: „Debaty o de-kolonializme, rasizme, diskriminácii, ale aj klimatickej zmene sú tu obohatené o učiteľov a študentov z rôznych krajín sveta, ktorí prinášajú veľmi zaujímavé perspektívy do debaty. To sa v homogénnom priestore Slovenska proste nedá dosiahnuť. Aspoň zatiaľ nie.“
V Holandsku po dokončení štúdia neplánuje zostať. Jej ďalšia cesta povedie do Nórska. „Škandinávske krajiny mám veľmi rada. Či už pre krásnu prírodu, spoločenské pomery, alebo ekonomické dôvody“ dodala.
Lucia Pertzianová si vybrala štúdium účtovníctva a financií na Univerzite Greenwich v Londýne. Aktuálne študuje tretí ročník bakalárskeho štúdia. Vysvetľuje, že vzdelanie v Anglicku je o čosi drahšie ako to doma: „Jeden rok tu stojí 9 250 libier, no našťastie tu funguje pomoc od štátu a študentské pôžičky“.
Výhody štúdia v zahraničí – Lucia nemá ústne skúšky, nemusí písať bakalársku prácu
Jeden školský rok zvyčajne znamená absolvovanie štyroch až šiestich predmetov. Výsledné známky študent uvidí v percentách. Zaujímavosťou je, že Lucka sa počas svojho štúdia nestretla s ústnou skúškou a nebude písať ani bakalársku prácu. Upozorňuje však, že absolvovanie štúdia nie je zadarmo: „Náročnosť skúšok je naozaj vysoká keďže po úspešnom absolvovaní môjho odboru okrem diplomu získam aj niekoľko certifikátov ktoré sú zastrešované profesionálnymi organizáciami pôsobiacimi v Anglicku.“
Lucka je v Londýne už piaty rok. Keď v minulosti pracovala v bare na manažérskej pozícii uvedomila si, že má záujem o ďalšie vzdelanie. Nebola si istá či zvládne svoje pracovné tempo a nasadenie dlhodobo udržať. „Práca v dobrých podnikoch v Londýne nie je zadarmo. Cena, ktorú budeme musieť zaplatiť je buď to naše telo, náš partner alebo naša rodina,“ opisuje. Vysoká škola v Londýne sa jej teda zdala ako lákavá príležitosť.
V priestoroch Greenwichu sa natáčal aj seriál Bridgerton
Greenwich ma siahodlhú históriu. „Priestory, kde študujeme boli priestory historickej námornej školy, čo dosvedčí aj logo univerzity, ktorým je kompas. Campus, kde študujeme je jeden nádherný priestor. Páči sa aj rôznym režisérom, ktorí využívajú jeho historický vzhľad na natáčanie historických filmov a rôznych seriálov ako napríklad Bridgerton,“ dodáva.
O svojej budúcnosti v Londýne po škole si ešte nie je istá. Ak jej to však situácia umožní, nebude sa z neho ponáhľať.
Cesty Gabriely Cígerovej zas viedli do Ruskej Federácie, kde študovala na Belgorodskej štátnej výskumnej univerzite v rámci dohody o programe „Dva diplomy“ medzi BelŠU a Univerzitou Cyrila a Metoda. Jednalo sa o prvú dohodu medzi slovenskou a ruskou univerzitou. „Štúdium sa zameriavalo na disciplíny, ktoré študujeme aj na UCM, ale v ruskojazyčnom prostredí. Kvôli pandémii nebolo možné vycestovať podľa plánu, nakoniec aj súčasná situácia nás prinútila Ruskú Federáciu opustiť skôr,“ vysvetľuje. Pôvodne sa mala v Rusku vzdelávať rok, no nakoniec bola nútená odísť po dvoch mesiacoch (priletela koncom decembra a odletela začiatkom marca).
Na vlastnej koži pocítila ruskú byrokraciu
Aj napriek tomu, že v Rusku strávila len dva mesiace, odniesla si množstvo pozitívnych, ale aj negatívnych zážitkov. Štúdium vnímala ako jedinečnú príležitosť získať diplom z ruskej univerzity, keďže na Slovensku sa vzdelávala na katedre rusistiky. Motivovalo ju aj zlepšenie jazykových schopností či spoznávanie ruskej kultúry.
Rada by sa do Ruska ešte vrátila, aby mohla navštíviť miesta, kam sa počas svojej návštevy nestihla dostať. Konkrétne sa jedná o Petrohrad a východ krajiny. „Bohužiaľ, kvôli momentálnej situácii podobné plány rozhodne (aj na základe mojej podpory Ukrajine) odkladám na neurčito,“ dodáva.
Z tejto skúsenosti si Gabika odniesla mnoho. Zdokonalila svoje jazykové schopnosti, ale zároveň ju prinútili aj k zmene jej osoby. „Boli situácie, keď som sa naozaj bála. Dávali nám najavo, že sme cudzinci a že tam nepatríme. Bežní ľudia z ulice, ktorí nás okrikovali, ľudia na úradoch, v nemocnici a podobne,“ spomína. Na profesorov a vyučujúcich má pekné spomienky: „Boli úžasní, milí a hlavne veľmi nápomocní, čo sa týka „slávnej“ ruskej byrokracie“.
Zdroje: Direktor
