Pirátstvo hier, kopírovanie veľkých značiek či rebelstvo mladých proti režimu v hrách. Začiatky hernej scény na výstave v hlavnom meste nájdete až do konca apríla v Galérii dizajnu SATELIT.
Nachádza sa na Kollárovom námestí 10 v Bratislave, kde nie je veľa možností parkovania. Ak vám ale nevadí zhruba 15-minútová prechádzka od jedného nemenovaného obchodného centra ako nám, tak ísť na výstavu autom nepredstavuje veľký problém.
V galérii sa už síce zhromažďovali ľudia, no bolo ich pomerne málo. Hneď pri vstupe nás uvítali dve mladé slečny, ktoré nám s veľkými úsmevmi podali magnetky v tvare diskety s názvom výstavy. Veľmi originálne vzhľadom na zameranie výstavy.
Expozície
Exponáty boli v piatich miestnostiach. Vďaka nášmu skorému príchodu sme stihli prečítať a pofotiť expozície ešte pred návalom ľudí. V prvej miestnosti sa nachádzajú staré herné časopisy. Ak chcete vidieť slovenských predchodcov legendárnych českých časopisov Level či Score, ste na správnom mieste. Je veľmi pravdepodobné, že vás prekvapí, aké kvalitné boli niektoré na začiatku 90. rokov.
Troška ma mrzelo, že tam nebolo viacero druhov, ale výstava bola zameraná na 8-bity a časopisy, ktoré sa im venovali. Časopisy boli pootvárané tak, aby si návštevníci mohli pozrieť, čo obsahovali. Za výborný nápad som považovala tablety, ktoré obsahovali naskenované čísla, čo umožnilo priblíženie textu a výber rôznych čísel.
Retro nábytok
Vo vedľajšej miestnosti sa premietali ukážky z hier s komentárom. Súčasťou bol aj exponát listu z roku 1996, v ktorom pani reaguje na dotazník v hre Quadrax. Ďalej sme mali možnosť vidieť retro obývačku. Všetka česť autorom za pekné spracovanie. Obývačka obsahovala televízor, na ktorom sa dalo hrať, ako aj sekretár s významnými publikáciami z 80. a 90. rokov. Nechýbali retro kreslá, kde sa dalo usadiť k hraniu hry.
Za obývačkou boli ilustrácie hier a ich popisy. Viaceré z nich sme už poznali, no napriek tomu sme sa dozvedeli nové zaujímavosti o vývoji. Keď už sme pri tom, na ďalšej strane nájdete veľmi zaujímavý príbeh našich tínedžerov z predrevolučného obdobia a ich odboj v hrách.
V predposlednej miestnosti je k dispozícii video rozhovor so Stanislavom Hrdom, v ktorom opisuje nielen vytváranie týchto hier, ale aj pirátstvo, firmu ULTRASOFT, ktorá distribuovala hry, a časopis Bit.
Československé počítače
V poslednej miestnosti sa nachádzajú vystavené československé mikropočítače. Ak ste niečo také ešte nevideli – rovnako ako ja -, vrelo odporúčam. V pozadí ide archívne video z televízie. Súčasťou bol aj jeden počítač s emulátorom, ktorý umožňoval hranie starých hier. (P.S.: Zabudnite na klasické ovládanie.)
Krátko po sedemnástej sa začalo otváranie. To už boli priestory plné a kurátor Maroš Brojo zo Slovenského múzea dizajnu a riaditeľ Slovenskej herno-vývojárskej asociácie predniesol pár slov k výstave. Tak ako rečníka aj nás zaujala rozmanitosť vekových kategórií. Od malých detí cez tie väčšie, tínedžerov a následne po dekádach až k 80-nikom. Na záver vyzval, aby hostia neváhali osloviť jeho, Stanislava Hrdu (autor viacerých 8-bitových hier a redaktor časopisu Bit – pozn. red.) či Slavomíra Labského (tvorca softvéru a hier pre 8-bitové počítače – pozn. red.). To sme, pochopiteľne, urobili a musíme povedať, že to boli veľmi príjemní a ústretoví ľudia.
Názory návštevíkov
Tiež som zisťovala, čo motivovalo niektoré vekové kategórie v tom, aby sa zúčastnili. Prvý 80-ročný pán mi povedal, že on sa tieto hry nehrával, ale na starom telefóne mal hru, ktorá ho veľmi bavila, tak sa prišiel pozrieť. Bol nešťastný, že už si nemôže zahrať pre zdravotné problémy, no potvrdil, že sa mu výstava páči.
Ako ďalší ma zaujal mladý pán, ktorý mal v jednej ruke psíka a druhou objímal malé dievčatko, ktorému ukazoval mikropočítače. Povedal, že si prišiel zaspomínať, ale aj to, že žena pracuje v Slovenskom centre dizajnu (SCD). Podotkol, že aj on mal 8-bit, konkrétne Didaktik M, na ktorom začal robiť veci aj hrať hry. Hry si vraj nahrával z kaziet aj napriek tomu, že v tej dobe už boli diskety. Spomínal mi tiež niektoré periférie ako joysticky a aj to, že si kupoval časopis Bit.
Získajte maximum
Ďalšia vec, ktorú odporúčam, je komunikovať s ľuďmi okolo vás. V prípade, že vystavené artefakty poznáte – aspoň zaspomínate s niekým ďalším; ak nepoznáte – dozviete sa množstvo zaujímavých informácií. Posledným človekom, ktorého som oslovila, bol mladý chalan, ktorý sleduje prácu SCD a ich archivovanie a mapovanie hernej scény. Rovnako sleduje a obdivuje prácu Maroša Broja, ktorý sa tomu aktívne venuje.
Výstavu vrelo odporúčam. Je za ňou nesmierne množstvo práce a ak sa zaujímate o počiatky hernej scény, prípadne si chcete zaspomínať, určite choďte. Otvorené majú od stredy do nedele medzi 14:00 – 18:00 až do 30. apríla. Vstup je voľný, takže si nemusíte rozmieňať na lístky.
