Kedy sa zrodila idea projektu Vystrihaj sa Slovensko?
Bolo to v máji roku 2015, ale úplne prvý zárodok myšlienky na pomoc onkologickým pacientom som mala zhruba pred tromi rokmi, len to muselo ešte celé dozrieť.
„Je to najväčšia vec, aká sa mi podarila v mojom doterajšom živote.”
Boli jedným z hlavných podnetov aj prosby a telefonáty od ľudí?
V rámci mojej profesie kaderníčky poskytujem aj výkup vlasov pre ľudí, ktorí sa chcú dať radikálne ostrihať. V máji minulého roka mi zavolalo jedno dievča, Dominika, ktorej malý braček podľahol onkologickému ochoreniu. Ona nechcela vlasy predať, ale darovať. Povedala som jej, že to u mňa žiaľ nie je možné a za vlásky jej zaplatím a nech peniaze z nich použije na dobrú vec. Odpovedala mi na to, že tak si to nepredstavovala. Nechcela niekomu darovať peniaze, proste chcela darovať vlasy. Tento telefonát ma už nenechal chladnou a tak sa to celé začalo.
Ako vnímate, keď za vami prídu malé dievčatká, že chcú ostrihať svoje vlasy?
Vnímam to veľmi pozitívne. Vždy žasnem nad tým, ako malé deti dokážu byť natoľko uvedomelé. Úprimne, je to však zvyčajne obojstranná pomoc. Ony darujú svoje vlasy a potom sa ešte veľmi tešia, že ich maminky už nebudú každé ráno trápiť rozčesávaním.
„Vždy žasnem nad tým, ako malé deti dokážu byť natoľko uvedomelé.”
Aká spomienka alebo udalosť sa vám najviac vryla do pamäti počas tohto projektu?
Zblížila som sa s jednou pacientkou, ktorej sme darovali parochňu. Má 16 rokov a je to človek, od ktorého sa aj ja v mojich tridsiatich rokoch mám čo učiť. Raz som sa jej spýtala, ako prijali správu o ochorení jej rodičia. Odpovedala mi, že otec ťažko a o mamine mlčala. Po pár dňoch sa mi zdôverila, že mamina jej zomrela, keď bola ešte malá. Niekoľko dní som túto informáciu nedokázala vnútorne spracovať. Cítila som za ňu hnev, nespravodlivosť, ľútosť a veľa iných emócií. Pritom je to dievča vždy usmiate, vyžaruje z nej pohoda, radosť, optimizmus. Napriek všetkému. Preto verím, že svoj boj vyhrá!
Aký máte pocit, keď vidíte emócie ľudí pri obdarúvaní?
Od spustenia kampane v septembri minulého roka sa znížil počet hodín môjho voľného času a spánku. Popri práci na projekte robím aj svoju bežnú prácu, v podstate mám dve zamestnania. Občas je to náročné. No a potom príde deň, kedy odovzdávame parochňu onkologickej pacientke. Vtedy si uvedomím, prečo to celé robíme. Keď vidím ženu, ktorá príde sklesnutá a s holou hlavou a odchádza usmiata, krajšia a sebavedomejšia. Tá radosť a emócie, ktoré vtedy prežívam, sú slovami neopísateľné.
Aké sú ďalšie plány s projektom do budúcna?
Vystrihať čo najviac vlasov a obdarovať nimi čo najviac ľudí. Najkrajšie by bolo, keby sme nemali pre koho vyrábať parochne.
Vystrihaj sa Slovensko
Projekt v spolupráci s Ligou proti rakovine a vlasovým štúdiom Zdenka Vrbová, v ktorom sa darujú ostrihané vlasy dlhšie ako 40 centimetrov, následne sa použijú na ručnú výrobu parochne na mieru pre onkologickú pacientku. Výroba každej parochne trvá tri týždne a doposiaľ sa ich stihlo vyrobiť deväť. Ľudia chodia nielen priamo do kaderníctva Zdenky Vrbovej a partnerských kaderníctiev. Posielajú vlasy poštou z Českej republiky, Veľkej Británie, Írska ale aj z Austrálie. Doteraz sa ostrihali tri stovky ľudí.
Zdenka Vrbová (30)
Autorka projektu Vystrihaj sa Slovensko je bývalá rozhlasová moderátorka Fun Rádia a absolventka Inštitútu modernej komunikácie. Keď mala 21 rokov, prihlásila sa do kaderníckej školy, aby si splnila sen a stala sa kaderníčkou. Po piatich rokoch práce v komerčnom rádiu a kaderníckom salóne odišla, aby sa naplno venovala profesii kaderníčky. Za svoju prácu bola minulý rok ocenená cenou Dobrovoľnícky projekt roka 2015.
Autor: Kristína Doktorová
Foto: Zdenka Vrbová
