Nahrával zvuky zvierat, hral na saxofóne alebo čítal literatúru. Také boli začiatky amatérskeho experimentovania v podaní Tomáša Uleja, autora prvého slovenského podcastu z roku 2005. Nastala 12 ročná prestávka, po ktorej sa podcasty na Slovensku rozbehli práve Dobrému ránu z dielne Denníka SME.
Koncept podcastov je na svete od roku 2000. Na Slovensku ho registrujeme od roku 2005 aj vďaka Tomášovi Ulejovi, ktorý 28. júla začal s vlastnými nahrávkami, ktoré uverejnil pod hlavičkou prvý slovenský podcast. V súčasnosti je možné vypočuť si už len jednu epizódu, ktorá sa zachovala na webovom archíve. Slováci však v tých časoch ani netušili, čo slovo podcast znamená.
Kým v zahraničí už každý podcasty počúval, tu sa ešte stále neujali, ani keď Tomáš začal so svojimi zvukovými súbormi. K prevratu došlo okolo roku 2017, kedy Denník SME vytvoril prvý denný spravodajský podcast na Slovensku. Jeho tvorcovia inšpirovali ďalšie médiá k tvorbe podcastov a strhol sa podcastový ošiaľ.
Fenomén menom podcast
Slová podcast a podcasting vznikli spojením slov „pod“, ktoré je odvodené od iPod a anglického slova „casting“, ktoré znamená vysielanie. Keď vyšli prvé iPody od spoločnosti Apple, ľudia si do nich chceli stiahnuť nahrávky obľúbených rozhlasových relácií. iPod môžeme považovať za revolúciu v počúvaní, pretože dovtedy boli len veľké CD-čka.
Čaro iPodu spočívalo v tom, že ste si doň dokázali vložiť vlastné súbory, ktoré boli vo formáte MP3. Netrvalo dlho a tento koncept začalo s obľubou používať množstvo ľudí po celom svete. V roku 2020 si mesačne vypočulo podcast odhadom 100 miliónov ľudí a očakáva sa, že v roku 2022 stúpne mesačná počúvanosť na 125 miliónov ľudí.
V roku 2020 uskutočnil Denník SME nereprezentatívny online prieskum, ktorý ponúka informácie o poslucháčoch podcastov na Slovensku. „Má do 35 rokov, je vysokoškolsky vzdelaný, počúva podcasty denne, väčšinou sleduje viacero naraz a zarába vyššiu než priemernú mzdu,“ uvádza SME.
Do tohto online dotazníka sa zapojilo viac ako 3000 ľudí, z toho bolo 44 % žien a 56 % mužov. V článku tiež uvádzajú, že podcasty na Slovensku počúva 21 % internetovej populácie. Väčšina opýtaných, konkrétne 86 %, tvrdila, že počúva minimálne dva podcasty. Ostatných 16 % uviedlo, že počúva päť a viac podcastov.
Agentúra Reuters vo svojom prieskume uviedla, že väčšina poslucháčov podcastov sú mladí ľudia do 35 rokov. Táto skupina poslucháčov počúva podcasty každý mesiac. Starší poslucháči (viac ako 55 rokov) počúvajú rádio s dvakrát vyššou pravdepodobnosťou, než skupina mladých. „Väčšinu podcastov ľudia počúvajú doma (64 %), vo verejnej doprave (24 %), pri jazde vlastným autom alebo bicyklom (20 %) a približne 18 % opýtaných počúva podcasty vonku na prechádzke,“ vyšlo z výskumu. Taktiež hovoria o tom, že najpopulárnejším žánrom je životný štýl.
Vlastné nahrávky literatúry ako prvý slovenský podcast
Tomáš Ulej mal 18 rokov, keď nahral „prvý slovenský podcast“. Podľa jeho slov sa len skúšal uchytiť v obore. Keď začal študovať žurnalistiku v Bratislave, zaobstaral si digitálny diktafón, ktorý nahrával zvuky, dokázal sa pripojiť do počítača a vyrobiť MP3 súbor.
Zisťoval, ako sa to robí, kde sa to dá nahrať na stránky, či v akom formáte je potrebné všetko zabezpečiť. Načerpal inšpiráciu zo zahraničia a dal sa do nahrávania. Na Slovensku v tom čase nebol veľký záujem o počúvanie podcastov, ten prišiel až potom, ako Tomáš prestal s nahrávaním svojich podcastov.
„Robil som úplné hlúposti. Prvý podcast bol o tom, že som hral na saxofóne. Potom som nahrával zvuky zvierat alebo som čítal literárne texty, či svoje články z blogu,“ prezradil Tomáš o začiatkoch. Doplnil, že keďže toto na Slovensku nikto iný nerobil, tak si k tomu napísal hlavičku prvý slovenský podcast, ale nebolo to podľa jeho slov nič veľké, skôr amatérske, aj kvôli nedokonalému zvuku. Taktiež hovorí, že to celé bral ako zábavu a čakal, čo sa stane.
Experimentovanie a amatérske začiatky podcastov na Slovensku
Tomáš mal aj svoju stránku niemand.sk, na ktorej publikoval svoje literárne texty, úryvky, blogy, no aj podcast, ktorý bol súčasťou webu. „Počúvalo ma pár ľudí, pretože v tom čase vznikali články o česko-slovenských podcastoch. Redaktori ma tam vždy uviedli a prinieslo mi to nejakých poslucháčov,“ vyjadril sa na margo svojho podcastovania. „Bolo to experimentovanie. Študoval som žurnalistiku a chcel som skúšať nové žánre. „V tom čase ešte asi ani profesori na katedre, ktorí sa venovali tradičnej žurnalistike, netušili, že existuje takáto forma komunikácie,“ uviedol.
To, že začiatky boli amatérske, nemení nič na tom, že Tomáš Ulej sa na slovenskom trhu stal zakladateľom slovenského podcastu. Skromne však tvrdí, že bol len „prvolezec“, a že prvé skutočné podcasty vznikli neskôr. Tomáš Ulej považuje za profesionálne podcasty tie, ktoré vznikli pod záštitou moderných redakcií s nahrávacími štúdiami, v ktorých je kvalitné technické vybavenie a dobrý zvuk.
Dlhá prestávka a následný rozbeh podcastovej scény
Tomáš Ulej nahral 25 epizód a potom skončil. Pokusy boli aj zo strany Rádia FM, ktoré v roku 2006 spustilo spustilo svoj prvý slovenský rozhlasový podcast. Podcastovanie sa na Slovensku rozbehlo v roku 2017 reláciou Dobré ráno, ktorá je z dielne Denníka SME. Medzitým, ako skončil Tomáš Ulej s tvorbou podcastov a vzniklo Dobré ráno, pojem podcast sme na Slovensku veľmi dobre nepoznali a diskutovalo sa, či majú vôbec šancu u nás niekedy preraziť.
Ak sme na Slovensku chceli zvýšiť počúvanosť podcastov, museli to vymyslieť inak. „Aby bol podcast úspešný v slovenských podmienkach a v slovenskom jazyku, musí riešiť naozaj masovú tému. Politiku, krimi, cestovanie, jedlo alebo niečo podobné, čo vie zaujať široké spektrum ľudí. Literatúra tam nepatrí, pretože tam človek dokáže mať stovky alebo tisíce vypočutí, ale je to málo v porovnaní s tým, ako sa na tom nadrie,“ vyjadril sa Ulej.
29 % Slovákov počúva podcasty
Naozajstný záujem o podcasty u nás začal narastať s príchodom platforiem ako Spotify a veľkú zmenu priniesli aj smartfóny. Predtým sme si síce mohli dať zvuk do prehrávača alebo ho počúvať v počítači, ale nebolo to ono. Vďaka streamovacím platformám sa podcasty dostali k širokému publiku.
„Väčšina podcastových aplikácií je zadarmo a dá sa cez ne pripojiť k tisíckam podcastov, ktoré sú tiež prevažne zadarmo. Aj u nás prispieva k popularite tejto audiožurnalistiky fakt, že je to po dlhej dobe nejaký nový, celkom kvalitný obsah, ktorý je pre všetkých zadarmo,“ vyjadril sa vo svojom článku na stránke Denníka N Filip Struharík.
„Od začiatku sme museli vysvetľovať, čo sú podcasty, ako ich počúvať a prečo ich začíname robiť,“ zaspomínal na začiatky podcastu Dobré ráno, Dávid Tvrdoň, ktorý je jeho zakladateľom. Inšpirovali sa zahraničím a vznikol z toho najpočúvanejší spravodajský podcast na Slovensku. „Skopírovali sme niečo, čo fungovalo v západných krajinách. V rovnakom roku, 2017, začal denník The New York Times produkovať denný spravodajský podcast The Daily a takmer každý mesiac vychádzali správy, ako im stúpa počúvanosť,“ hovorí Tvrdoň o zrode nápadu.
Podľa prieskumov by podcasty na Slovensku mohlo počúvať oveľa viac ľudí, keby sme mali moderné verejnoprávne médium. Nedávna štatistika uvádza, že až 45 % Švédov počúva podcasty. Na Slovensku je to podľa agentúry 2muse 29 %. Viacerí ľudia pripisujú úspech švédskych podcastov tomu, že Sverige Radio začalo poskytovať pred rokmi svoje relácie ako podcasty a dodnes patria k najpočúvanejším. „RTVS pristúpila až 2 roky potom ako sme začali robiť takúto osvetu v denníku SME,“ konštatoval jeden zo zakladateľov Dobrého rána, Dávid Tvrdoň.
Dobré ráno je ranná rutina, ktorá trvá už štyri roky
Dávid Tvrdoň s Tomášom Prokopčákom vyplnili v roku 2017 obrovskú dieru na slovenskom podcastovom trhu. Založili najúspešnejší spravodajský podcast Dobré ráno a už takmer štyri roky tvoria rannú rutinu desiatok tisíc ľudí na Slovensku. „Projekt na denný spravodajský podcast po vzore The Daily som poslal vedeniu redakcie v rámci tradičného zberu nápadov na novinky a inovácie z redakcie. Na jeseň sa mi podarilo presvedčiť Tomáša Prokopčáka, aby do toho išiel,“ povedal o začiatkoch Tvrdoň.„Podcasty denníka SME mohli vzniknúť o dva roky skôr. Ale bol som to práve ja, kto tento nápad brzdil,“ hovorí vo svojom článku Tomáš Prokopčák.
Spoločne rozpracovali nápad pre podcast a dva týždne ho produkovali pre svojich kolegov, striedali moderátorov a na konci októbra 2017 ho oficiálne spustili. „Mali sme plán, že ho na konci roka 2017 zrušíme, ak oň nebude záujem, ale to sa nestalo,“ priznal Dávid.
V októbri 2021 to sú štyri roky od založenia najúspešnejšieho denného spravodajského podcastu. Vo svojom základe ostali až dodnes rovnakí. Podcast sa skladá z krátkej správy, ktorá je v úvode a dlhšom bloku, ktorý sa venuje jednej aktuálnej téme. V priebehu vychádzania pridali hlásenie o počasí a o tom, kto oslavuje meniny, pretože to veľa ľudí žiadalo. „Za tie štyri roky sme zastabilizovali aj dĺžku trvania jednotlivých dielov, pretože prvé roky sa stalo, že v pondelok trval diel 26 minút a v stredu len 13 minút. Obmenili sa aj moderátori, začali sme volať viac externých hostí, nielen kolegov z redakcie,“ doplnil Dávid.
Risk je zisk
„Ostatní sa vždy chceli niečím odlíšiť, ale mám pocit, že veľká časť poslucháčov s nami zostáva a ako rozširujeme a meníme ponuku podcastov, tak sa pridávajú noví,“ dodal jeden zo zakladateľov Dobrého rána, Dávid Tvrdoň. Už od svojho založenia sa držia na vrchných priečkach slovenského podcastového rebríčka. „Keď sledujem iné krajiny, väčšinou to je tiež tak, že tvorcovia, ktorí začali medzi prvými, si svoje publikum nesú so sebou a logicky zotrvávajú na prvých priečkach,“ vyjadril sa Dávid.
V roku 2019 spravodajská agentúra Reuters v prieskume uviedla: „V súčasnej dobe je najpopulárnejší denný podcast SME Dobré ráno, ktorý priťahuje v priemere 17 000 poslucháčov. Druhým je podcast Denníka N vo všedný deň Newsfilter, ktorý mal do februára 2019 takmer 10 000 stiahnutí denne, čo je viac ako dvojnásobný náklad v tlači. Tretí je Nahlas od aktuality.sk.“
Dávid Tvrdoň ešte doplnil, že v priebehu dvoch mesiacov nabrali niekoľko tisíc pravidelných poslucháčov, do roka to už bolo desaťtisíc a pomerne rýchlo si potom začalo Dobré ráno na seba zarábať, čo znamenalo, že ho mohli udržiavať a rozširovať.
Neutíchajúci trend podcastov
Ani zďaleka nevyzerá, že by fenomén podcastov bol na ústupe, práve naopak, záujem o ne stále rastie. Aktuálne máme na Slovensku stovky podcastových relácií. V ponuke Spotify, Apple Podcast, či Google Podcast pribúdajú nové relácie a projekty rôznych tém. Tvoria ich známe osobnosti, športovci, komici, mediálne domy, herci a novinári. Asi ich najväčšou výhodou je, že publikum pri ich počúvaní môže robiť ešte aj niečo iné. Poslucháč si môže vybrať, kedy chce daný obsah počúvať. A to je asi najväčšia odlišnosť medzi podcastom a rádiom.
