Mnoho rómskych detí navštevuje špeciálne triedy alebo školy určené pre osoby s ľahším mentálnym postihnutým. Podľa Mareka Lukáča nestačí len kvalitnejšie vzdelávanie rómskych detí, potrebujeme viac Rómov aj v politike či v médiách.
Ľudia z marginalizovaných komunít sú vystavení dlhodobej diskriminácii. Výnimkou nie je ani školský systém. Etnogeograf Martin Šuvada na svojom blogu uvádza, že zo slovenských občanov dosiahlo maximálne základné vzdelanie len 30 % žien a 18,9 % mužov. Pokiaľ ide o rómsku populáciu, sú to výrazne vyššie čísla, konkrétne 79,5 % žien a 74,1 % mužov.
Jedným z dôvodov tejto skutočnosti je, že rómski rodičia v niektorých prípadoch nevidia vzťah medzi vzdelaním a ekonomickým vzostupom. Aj preto sa stáva, že občas nerešpektujú termín zápisu detí do základnej školy, pričom aj ich neskoršia participácia pri vzdelávaní dieťaťa dosahuje nulové hodnoty. Z daných faktorov vyplýva, že kvalita vzdelania súvisí s nezamestnanosťou, chudobou či inými negatívnymi sociálnymi dôsledkami.
Generačná chudoba ako najväčší problém
K jednému z najčastejších faktorov zhoršovania kvality vzdelania u rómskych detí patrí generačná chudoba. Netýka sa však len občanov z vyčlenených komunít, je prítomná aj v bežných robotníckych rodinách.
Preto k plnohodnotnej inklúzii rómskeho etnika nestačí len investovať do jeho vzdelávania. Primárnu úlohu tvorí zavádzanie funkčných mechanizmov týkajúcich sa všetkých oblastí spoločenského života. Z toho vyplýva, že potrebujeme viac Rómov v politike, kultúre alebo či v médiách. Ako tvrdí v našom predošlom článku Soňa Koreňová, ktorá sa venuje práci s rómskym etnikom, už len to, odkiaľ pochádzajú, tvorí pre nich nejaký limit.
Podľa Mareka Lukáča, ktorý pôsobí ako riaditeľ Ústavu rómskych štúdií, tento fenomén nesúvisí len s absenciou vzdelania. Nízky vzdelanostný status sa skôr podriaďuje symptómu generačnej chudoby, ktorá sa odvíja od nízkeho objemu kultúrneho, ekonomického a sociálneho kapitálu.
Rovnako aj počas pandémie sme mohli zaznamenať problém s nerovnakým prístupom k vzdelaniu, ktorý sa silno odvíja od sociálno-ekonomického zázemia rodiny, z ktorej žiak pochádza. Mnoho detí sa stretlo so znevýhodnením v oblasti vzdelávania len preto, že nedisponovali bežnými prostriedkami elektronickej komunikácie.
„Slovensko patrí aj podľa medzinárodných meraní ku krajinám, kde je veľmi silná korelácia medzi školskou úspešnosťou a sociálno-ekonomickým pôvodom,“ ozrejmuje danú problematiku Lukáč. Okrem toho veľkú časť úspešného vzdelávania dieťaťa tvoria v mnohých prípadoch aj rodičia. Pokiaľ dieťa takúto podporu doma nemá, existuje väčšia pravdepodobnosť, že sa mu nebude v škole dariť.
Vzdelávanie rómskych detí v špeciálnych triedach
Mnoho rómskych detí navštevuje špeciálne triedy alebo školy, ktoré sa odporúčajú predovšetkým pre žiakov s ľahkým mentálnym postihnutým. Štátna tajomníčka rezortu školstva pre národnostné a inkluzívne vzdelávanie Monika Filipová pre teraz.sk uviedla, že mnoho z týchto detí sa do daných tried dostalo len preto, že neovládajú slovenský jazyk. Podľa jej slov nám túto skutočnosť vyčíta aj Európska komisia.
Ako potvrdil aj Denník N, minulý rok slovenské súdy prvýkrát uznali segregáciu rómskych detí v špeciálnom školstve. Išlo o prípad, kedy na základnej škole v Hermanoviach boli rómske deti nezákonne vzdelávané v špeciálnych triedach pre deti s ľahkým mentálnym postihnutým.
Dospelí z rómskej komunity hodnotia vlastné vzdelávanie na základnej škole rôznorodo.
Podľa Mareka Lukáča je to s veľkou pravdepodobnosťou iba špičku ľadovca. Poukazuje na to aj zastúpenie rómskych detí v špeciálnych výchovno-vzdelávacích zariadeniach. Avšak na to, ako často k diskriminácii tohto typu dochádza, je potrebné rediagnostikovať každé dieťa zaradené do danej triedy alebo školy.
„Kľúčové je nastaviť prípadnú diagnostiku tak, aby reflektovala materinský jazyk dieťaťa a tiež takzvaný sociálny hendikep, ktorý je na rozdiel od mentálnej retardácie možné vhodnými edukačnými stratégiami pomerne rýchlo prekonať,“ dodáva Lukáč.
Ak ide o podiel rómskych žiakov v špeciálnom školstve, teraz.sk dodáva, že v roku 2020 tvorili Rómovia 63 % všetkých žiakov špeciálnych tried a 42 % všetkých žiakov špeciálnych škôl. Existuje ale šanca, že dieťa v takejto triede dosiahne lepšie študijné výsledky, nakoľko je v nej menší počet žiakov a učivo sa preberá pomalším tempom. Fakt, že potom môže mať nižšiu šancu zamestnať sa, nemusí byť vo chvíli zápisu rozhodujúci.
Podľa Lukáča práve etnicita spojená s týmto druhom vzdelania sa prezentuje ako znevýhodňujúci prvok rómskych detí. Netrúfa si však hodnotiť, či spomenuté zaraďovanie do špeciálnych tried a škôl sa odvíja len na základe tohto faktoru.
Diskriminácia na základných školách
Mnoho rómskych rodičov si pri zápise dieťaťa do školy vyberie možnosť, aby navštevovalo rómsku triedu. Prevažuje za tým najmä pocit bezpečia, ktorý sa odzrkadľuje od ich predošlých negatívnych skúseností zo základnej školy.
„Z vlastných výskumných zistení môžem povedať, že súčasní dospelí z marginalizovanej rómskej komunity hodnotia vlastné vzdelávanie na základnej škole rôznorodo. Niektorí spomínajú diskrimináciu a nezáujem zo strany učiteľov, no na druhej strane považujú aktuálny stav na školách za horší ako v minulosti,“ vysvetľuje Lukáč.
V súčasnosti vznikajú rómske triedy práve na základe rozhodnutia rodičov detí z majority, ktorí si neprajú, aby súčasťou triedy, ktorú navštevuje ich dieťa, boli rómski spolužiaci a spolužiačky.
„Problém sa týmto prehlbuje, zvyšuje sa koncentrácia rómskych detí v triede a kulminuje do bodu, kedy už žiadny rodič z majority nechce dať svoje dieťa do rómskej triedy,“ dodáva Lukáč. Z toho vyplýva, že nemáme problém len so vzdelávaním, ale aj so spolunažívaním. Majorita akoby nechce prijať fakt, že zlepšovanie situácie Rómov sa spája aj so zlepšovaním kvality života všetkých obyvateľov komunity. Ide najmä o úlohu komunálnej politiky, ktorá by mala na tom intenzívne pracovať.
Okrem toho predpoklad, že rómske deti sa nedokážu bez majoritných spolužiakov dobre učiť, sa nemusí zakladať na pravde. Ako tvrdí Lukáč, problém nespočíva len v samotnej etnickej homogenite školskej triedy, ale skôr v spôsoboch, ako sa pristupuje k jej vzdelávaniu. Čisto rómske triedy nemusia automaticky znamenať zníženú kvalitu vzdelávania. Práve preto sa musia naplniť základné princípy kvality výchovno-vzdelávacieho procesu.
Kľúčové je nastaviť diagnostiku tak, aby reflektovala materinský jazyk dieťaťa.
Jednou zo zaujímavostí je aj to, že na kvalitu vzdelávania trpí v konečnom dôsledku celý náš školský systém. Na základe toho Lukáč spomenul prieskum OECD z roku 2011, ktorý poukazuje na to, že slovenské deti vo všeobecnosti nerady chodia do školy. Okrem toho, lepší študenti ani len neuvažujú o tom, že by pokračovali vo vysokoškolskom štúdiu na Slovensku.
Kvalita pedagógov ako kľúčový faktor kvalitného vzdelania
Na vzdelávanie rómskych detí z marginalizovaných komunít má do značnej miery vplyv aj kvalita pedagogického zboru. Po sociálno-ekonomických a sociálnych-kultúrnych podmienkach ide o ďalší dôležitý faktor, ktorý zohráva primárnu úlohu v edukácii.
Ako uvádza Lukáč, danú skutočnosť potvrdzuje aj mnoho výskumov, ktoré sa realizovali na jeho pracovisku. Pokiaľ dospelý spomína na svoje školské časy v pozitívnom svetle, s veľkou pravdepodobnosťou v jeho spomienkach rezonuje dobrý učiteľ. Na Slovensku je mnoho pedagógov, ktorým záleží na kvalite vzdelania žiakov, ale aj napriek tomu sa v školstve vyskytuje mnoho problémov. Najväčšie komplikácie pociťujú ľudia v rurálnych oblastiach, kde žije veľa Rómov.
„Školy, ktoré v týchto lokalitách pôsobia, zápasia s kvalitným personálnym zabezpečením výučby a pedagogické zbory sú často prestarnuté. Navyše, voči rómskym deťom je v nich zabehnutý určitý, jemne povedané, nie ústretový prístup,“ vysvetľuje danú problematiku Lukáč. Aj preto k najväčším problémom slovenského školstva patrí dostať do škôl kvalitných pedagógov na všetkých stupňoch vzdelania.
Lukáč dodáva, že mnoho učiteľov počas edukácie rómskych detí zvolí ľahšiu cestu odporu. Zároveň sa časom stotožnia so skutočnosťou, že im stačí dať len nejaký základ. Deti môžu takého učiteľa v mnohých prípadoch vnímať ako láskavého a chápavého. S odstupom času to mnohí dospelí Rómovia považujú za obrovský nedostatok vzdelávania, ktorý ich pripravil o to, aby boli v školskom systéme úspešnejší.
Na základe toho sa im poskytuje druhošancové vzdelávanie. Prostredníctvom neho môžu dosiahnuť stupeň vzdelania, ktorý sa im nepodarilo z určitých príčin v určitom veku dosiahnuť. Na Slovensku však zatiaľ nemáme zavedený koncept, ktorý by školám finančne, legislatívne a metodicky umožňoval realizovať skutočný druh tohto vzdelávania.
