Keď ste zakladali v roku 2001 kyberia.sk, zakladali ste ju s tým, že to bude obdoba sociálnej siete?
V úplných prvopočiatkoch určite nie. Chcel som iba vytvoriť stránku, ktorá by pod jednou strechou zjednotila v tom období na slovenskom webe málo diskutované témy ako pokročilé technológie, mystika, psychedelické a entheogénne substancie či hacking. Relatívne rýchlo som však pochopil, že na to, aby projekt mohol uspieť, budú ho musieť obsahmi napĺňať samotní užívatelia.
Čerpala Kyberia námet z nejakého podobného projektu?
Bolo to obdobie, kedy pojem sociálna sieť znamenal niečo úplne iné ako dnes. Google bol stále v plienkach, Facebook existoval maximálne ako ambícia pehatého Marka ukázať svetu, aký je cool a Twitter v tom období nebol ani len tou ambíciou. A predsa už v tom období existoval na česko-slovenskom internete projekt cyberspace.cz od geniálneho programátora Tomáša Stýbla. Jeho “diskuzák” inšpiroval mnohých programátorov k tomu, aby sa pokúsili o založenie podobného virtuálneho mesta. V Česku vznikol diskusný systém nyx.cz, ktorého autor mi bol pri vytváraní prvých náčrtov Kyberie viac ako nápomocný. Istú rolu však istotne zohrali aj slovenské projekty 5D.sk, zion.sk či inzine.
Na Kyberii nie je takmer žiadna reklama. Aký model financovania teda využíva?
Dobrovoľné príspevky. Z času na čas, keď treba kúpiť nový server či zaplatiť hosting, vyhlási sa neoficiálna zbierka či darová kampaň. Za pár týždňov sa vyzbierajú finančné prostriedky a loď sa potom zase pár rokov plaví ďalej. Náklady na prevádzku projektu ako je Kyberia sa totiž počítajú skôr v stovkách než tisíckach eur ročne.
“Kvôli FB už sa rozpadlo príliš veľa manželstiev, zabilo príliš veľa šikanovaných teenagerov a spustilo príliš veľa občianskych vojen.”
Nikdy teba alebo iných zodpovedných za Kyberiu nenapadlo využiť ju na komerčné účely?
Samozrejme, že napadlo a neraz. A nie je úplne vylúčené, že určité bonusové a na prevádzku nákladnejšie služby budú v budúcnosti spoplatnené. Bombardovať však kognitívny systém užívateľov Kyberie reklamou, a ešte niečo také robiť kvôli peniazom, to sa mi vždy hnusilo. Marketing má za určitých špecifických okolností svoje opodstatnenie, no reklama by istotne nemala za ľuďmi doliezať aj do miest, ktoré považujú za svoj domov. A aj keď to bude možno znieť ako lacná fráza, predsa len aj po rokoch verím, že pre mnohých je Kyberia v istom zmysle ich virtuálnym domovom.
Ani prihlasovanie sa do Kyberie nie je rovnaké ako inde. Ak sa chce stať človek súčasťou, musí ho „schváliť“ určitý počet užívateľov. Aký je zámer tohto systému? Nie je to tak trochu elitárne?
Môže sa to tak javiť, ale vytváranie elít tam, kde žiadnych elít niet, istotne nie je zmyslom celej registračnej procedúry. Myslím, že vhodnejšia metafora, ktorou možno zodpovedať otázku je membrána. V prírode totiž takmer na všetkých úrovniach komplexnosti neustále vznikajú štruktúry, ktoré si takým alebo onakým spôsobom ohraničujú obsah v ich vnútri v kontraste s vonkajším prostredím. Ale aby som príliš neteoretizoval, poviem len, že registračná procedúra, tak ako je teraz nastavená, sa zdá byť celkom funkčnou obranou proti alternatívnym identitám, s ktorými majú napríklad v diskusiách na sme.sk čoraz väčšie problémy.
Majú „sociálne siete“ podobné Kyberii budúcnosť? Je podľa teba budúcnosť v sociálnych sieťach spájajúcich menej ľudí s podobnými záujmami?
V antropológii sa hovorí o tzv. Dunbarovom čísle, ktoré popisuje niečo ako limitné množstvo sociálnych vzťahov, ktoré môže mozog vyšších primátov reprezentovať bez toho, aby nedošlo k poklesu ich kvality. V prípade homo sapiens sapiens sa momentálne odhady pohybujú niekde okolo čísla 200. Ľudia sú bytosti prispôsobené evolúciou na menšie spoločenské systémy. Je iluzórne si myslieť, že človek ktorý má tisícky “priateľov” ich v skutočnosti aj naozaj má.
“Je možné, že niektoré zo sociálnych sietí sa premenia na niečo, čo nazývam komunitnými inteligenciami.”
Veľmi sa mi páči lock-out systém. Je to možnosť na chvíľu sa od Kyberie vypnúť a nemať k nej prístup.
Závislosť na sociálnych sieťach či smartphonových aplikáciách sa dnes stáva čoraz pálčivejsím problémom, ktorý môže ešte v priebehu našej generácie narásť do ozrutných epidemiologických rozmerov. Každá poctivá sociálna sieť by tak mala svojim užívateľom dať možnosť čo najrýchlejšie a najelegantnejšie sa odpojiť. Korporácie, ktoré tak nečinia, sú pre mňa dealermi návykového správania, ktorí vo svojej honbe za vyšším obratom hecujú farebnými-obrázkami-oslepené-stáda.
Tvoria ešte stále časť Kyberie dobrovoľní programátori? V čom je systém od ľudí pre ľudí výhodný a ako sa organizuje takéto kódovanie?
Po mojom odpojení sa z Kyberie v roku 2007 som odovzdal správu nad systémom istému relatívne širokému okruhu ľudí, z ktorého sa, žiaľ, iniciatívy chopila len malá hŕstka jedincov. Tí sa následne oveľa väčšmi sústredili na bezpečnosť Kyberie ako na rozvoj či otváranie sa svetu. Výsledkom je paradoxne situácia, kedy je zdrojový kód systému voľne dostupný a každý si tak môže vytvoriť vlastnú Kyberiu, avšak kód systému bežiaceho na doméne kyberia.sk nemôže ovplyvniť takmer nik. Implementácia akejkoľvek novátorskej idey je však vrámci slovenskej Kyberie neraz dosť nepekne a netransparentne zablokovaná. To je však len dočasný stav. Považujem za takmer isté, že momentálne obdobie stagnácie, sa už čoskoro vráti do pôvodného stavu, v ktorom sa individuálnym inováciám, prichádzajúcim aspoň od tucta programátorov, nebudú klásť žiadne prekážky.
“Zdrojový kód systému je voľne dostupný a každý si tak môže vytvoriť vlastnú kyberiu.”
Facebook je v súčasnosti sociálnou sieťou, na ktorej s všetci. Reklama však toto prostredie až príliš ovplyvňuje a mám pocit, že o chvíľu bude obsah Facebooku aj ovládať a ľudia možno z neho aj kvôli tomu postupne odídu rovnako ako v prípade televízie. Čo bude nasledovať potom? Bude Google+ nástupcom Facebooku?
Kvôli Facebooku už sa rozpadlo príliš veľa manželstiev, zabilo príliš veľa šikanovaných teenagerov a spustilo príliš veľa občianskych vojen na to, aby som si mohol želať, aby aj o sto rokov deti mojich detí používali uvedenú platformu na vzájomné zdieľanie snov. Už dnes, pár rokov po vzniku, sa tam zdieľajú hlavne intrigy.
Návykové správanie, ktoré sociálne siete vytvárajú do mozgovej kôry, je oveľa hlbšie zažrané ako pasívne “čumenie do telky”. Je tomu tak preto, že sociálne siete si od nás akoby vyžadujú aktívnu spoluúčasť, a tiež preto, že vďaka všetkým tým like-buttonom má takmer každý z času na čas pocit vlastnej dôležitosti. Vzhľadom na fakt aké nesmierne hlboké návyky už v ľuďoch Facebook vytvoril, stačí sa pozrieť, čo robí v ľubovoľnom európskom metre minimálne desatina cestujúcich, považujem za dosť nepravdepodobné, že celý projekt zakape tak rýchlo, ako sa to nedávno stalo projektu MySpace. Vylúčiť to však nemožno, a to obzvlášť v prípade, že do hry vstúpi revolučná nová technológia, ktorou by mohli byť google glass. Ak Facebook nepríde ešte s niečím revolučnejším, nedá sa úplne vylúčiť, že sa z neho stane kybernetický Titanic 21. storočia. V oblastiach, v ktorých ideologicky dominuje USA, prevezme štafetu projekt Google₊. Zároveň však možno očakávať aj vzostup sociálnych sietí iných krajín, ktoré majú imperiálne ambície, ako napríklad ruský projekt vkontakte či čínsky qzone. Používam termín imperiálny, pretože rovnako ako v prípade Facebooku či Google+ je totiž aj pri týchto projektoch ich prežitie priamo závislé od toho, do akej miery sa bude dariť ekonomikám, z ktorých sú uvedené sociálne siete vyživované.
Aká éra bude nasledovať po sociálnych sieťach? Vymiznú alebo ich postupne nahradí niečo iné?
Je možné, že niektoré zo sociálnych sietí sa premenia na niečo, čo nazývam komunitnými inteligenciami. V stručnosti možno povedať, že platí :komunitná inteligencia = sociálna sieť + umelá inteligencia.
Pod pojmom umelá inteligencia mám na mysli data-mining, machine learning a natural language processing. Sú to algoritmy, ktoré si dokážu adaptovať vlastné parametre.
Profil
Daniel Hromada (25) študoval humanitné vedy na Karlovej univerzite v Prahe, lingvistiku vo francúzskom Nice a kognitívne vedy na parížskej Ecole Pratique des Hautes Etudes. Je autorom komunitného servera kyberia.sk, ktorý vznikol už v roku 2001. Minulý rok vyhrala prvé miesto na Ars Electronice Honorary Mention v kategórii Digitálne Komunity. Momentálne si robí doktorát pod dvojitým vedením Slovenskej technickej univerzity a Univerzity Paríž 8.
Ako funguje kyberia.sk?
Tento komunitný portál vznikol v roku 2001. Jeho obsah je tvorený užívateľmi, ktorí vytvárajú a spravujú jednotlivé uzly (nódy). Z nich má každá špecifické koordináty, pomocou ktorých môže byť identifikovaná v rámci celkovej štruktúry. Nódou kyberie je rovnako hlavná stránka, užívateľský profil, ako aj posledný diskusný príspevok. Ich kvalitu je možné určiť pridelením Káčka, ktoré je obdobou lajkov na facebooku. Denný výpis “najkáčkovanejších” nód je potom určitou variantou hlavnej steny na Facebooku, ktorá tiež agreguje pre užívateľov príťažlivý obsah, no pozíciu v ňom si nemožno kúpiť peniazmi.
