Spoločnosť vyjadrila nesúhlas s návrhom Anny Záborskej o interrupciách. Zastavia ho kritické ohlasy?
Návrh Anny Záborskej ohľadom sprísnenia interrupcií prešiel prvým kolom hlasovania. Časť spoločnosti s ním však nesúhlasí a verejne ho kritizuje.
Na Slovensku sa už niekoľko rokov hovorí o problematike sprísňovania umelého prerušenia tehotenstva. Kým krajiny západnej Európy majú k téme skôr liberálnejší postoj, Slovensko si berie príklad z Poľska, ktoré má jedno z najprísnejších legislatív na prerušenie tehotenstva. Kritici ho nepovažujú za pomoc ženám, ale skôr za komplikovanie lekárskej starostlivosti a dôvod, pre ktorý sa šíria nelegálne interrupcie.
Čo môžeme očakávať od sprísnenia interrupcií?
Aktuálna čakacia lehota na prerušenie tehotenstva je štyridsaťosem hodín. Platí rovnako aj pre ženy, ktorým plod odumrel alebo boli obeťou znásilnenia. Po sprísnení interrupcií sa čakacia lehota predĺži až na 96 hodín, čo je podľa odborníkov najväčší problém. Paradoxom najnovšej novely je, že počet interrupcií na Slovensku za posledné dve desaťročia výrazne klesol.
K ďalšiemu návrhu ohľadom sprísnenia interrupcií patrí zákaz reklamy. Ten však môže ovplyvniť dostupnosť informácií o problematike, ktoré majú k dispozícii ako ženy, tak aj lekári. Za reklamu sa môže považovať aj katalóg nástrojov, ktoré sa pri prerušení tehotenstva používajú. Vzhľadom na to, že už teraz sú na Slovensku interrupcie komplikované, nedostatok informácií o zákroku by mohol vyvolať ešte väčší chaos.
Podľa novinky by mali rodičia tiež dostať jednorazový osobitný finančný príspevok v prípade, že sa im narodí zdravotne postihnuté dieťa. Ženy pri neplánovanom tehotenstve získajú nárok na núdzové ubytovanie.
Tabletka ako riešenie
Ženy v Českej republike majú na výber aj možnosť interrupčnej tabletky, ktorá sa podáva v prítomnosti zdravotníka. Predsedníčka výboru národnej rady pre zdravotníctvo Jana Bittó Cigániková chce doplniť k návrhu zákona o pomoci tehotným ženám aj túto možnosť. Tvrdí, že navrhovaný zákon skôr obmedzí prístup k interrupciám, čo skomplikuje kvalitu života mnohým ženám.
Návrh o sprístupnení tabletky podala už počas vydania vyhlášky Mareka Krajčího, ktorá rozhodovala o spoplatnení interrupcií pre ženy po štyridsiatom roku života. Tabletka by tiež mohla byť vhodnejšia a menej drastická alternatíva pre ženské telo vzhľadom na to, že samotný chirurgický zákrok v prípade pochybenia nesie riziko v podobe ohrozenia plodnosti.
Môžeme umelé prerušenie tehotenstva považovať za vraždu?
Názory v parlamente a v spoločnosti sa v otázke, či je interrupcia vražda, líšia. Katolícka cirkev šíri učenie o vzniku ľudskej bytosti v okamihu počatia. Tomuto učeniu môžeme oponovať už len faktom, že ak žena prirodzene potratí, nezarátava sa to do štatistík o úmrtiach. Pokiaľ by sa niekoľkodňovému embryu priznávali práva rovné jeho matke, samotný zákrok by bol omnoho komplikovanejší.
Pokiaľ má žena zdravotné znevýhodnenie, tehotenstvo pre ňu môže znamenať závažné zdravotné riziko, ba až ohrozenie života. Do nebezpečnej situácie neprivádza len seba, ale aj plod. Dôsledkom rovnakých práv embrya s matkou by boli napríklad úmrtia žien, ktorým nebolo povolené ukončenie mimomaternicového tehotenstva.
Ján Markoš vo svojej publikácii Medzi dobrom a zlom dokazuje, že embryá sa z biologického hľadiska môžu v prvých dvoch týždňoch deliť a zlučovať. Týmito úkonmi by vznikali a zanikali ľudské životy, čo znie prinajmenšom zvláštne.
Interrupcia by nemala byť prípustná v tom prípade, ak plod cíti bolesť a je si vedomý svojej existencie. Tiež je povinnosť zachrániť ho, ak je to možné vykonať mimo tela ženy. V tomto prípade musíme rešpektovať i rozvinutosť medicíny v danom štáte.
Spoločnosť vyjadrila nesúhlas s návrhom
Vo viacerých slovenských a českých mestách sa 18. októbra konal pochod za reprodukčné práva žien. Výnimkou nebola ani Trnava. Akciu organizovala iniciatíva Nebudeme ticho. Ľudia verejne vyhlásili nesúhlas s návrhom Anny Záborskej. Počas pochodu sa zapálili aj sviečky za ženy, ktoré zomreli z dôvodu nebezpečných nelegálnych interrupcií alebo o plod prišli prirodzene a boli kvôli tomu vyšetrované či väznené. Tiež sa myslelo na ženy žijúce v násilných vzťahoch, ktoré sa pre komplikovanosť interrupcií k zákroku nedostali včas.
Poslankyňa Záborská vyjadrila, že pochod vníma ako rešpektovanie práva slobodne vyjadriť svoj názor. Väčšina požiadaviek, ktoré vyjadrili organizátori, podľa nej nevychádzajú zo skutočnosti a sú ovplyvnené „propagandou“. Neverí, že spoločnosť na Slovensku dospela tak ďaleko a protestuje proti pomoci tehotným ženám, ktoré sú v ťažkostiach a chcú donosiť svoje dieťa.
Gynekologička Denisa Marcišová pôsobiaca vo Švédsku, vníma neustále pokusy o obmedzovanie práva žien rozhodnúť o svojom tele veľmi negatívne, a to či už zo strany feministky alebo lekárky. „Pracujem so ženami v rôznych ťažkých životných situáciách a snažím sa im pomôcť. Neželané tehotenstvo je veľmi náročná situácia aj za normálnych podmienok. Za normálne podmienky považujem to, že interrupcia je dostupná a bezpečná. Pokiaľ dôjde ešte k väčšiemu obmedzeniu bezpečnej interrupcie, ženy budú ohrozené na živote neodborne vykonanými zákrokmi. Ak chceme znižovať počet interrupcií, robme to pomocou dokázaných a overených metód, ktorými sú dostupná antikoncepcia a odborne vedená sexuálna výchova,“ hovorí gynekologička.
Prečo ženy podstupujú umelé prerušenie tehotenstva?
Medicína pokročila a interrupcie už nepredstavujú také riziko ako v minulosti, kedy ženy počas zákroku prichádzali o život. Spoločnosť sa tiež prikláňa k názoru, že interrupcie podstupujú zväčša nezodpovedné mladé ženy. Ján Markoš vo svojej publikácii považuje toto tvrdenie za mýtus, keďže pre prerušenie tehotenstva sa najčastejšie rozhodnú ženy, ktoré už sú matkami. Tie už vedia, čo všetko môžu čakať od pôrodu či úlohy matky.
Najčastejším dôvodom podstúpenia interrupcie je zlá ekonomická situácia. Dieťa by malo vyrastať vo vhodných podmienkach a jeho nevyhnutné potreby potrebné pre zdravý vývin by malo mať zabezpečené. Zlé ekonomické podmienky v rodine môžu tiež ovplyvniť budúcnosť dieťaťa.
Publikácia tiež uvádza, že ženy podstupujú interrupciu aj kvôli obavám o svoje fyzické či duševné zdravie. Zriedka sa vyskytne dôvod, že žena nechce mať deti, prípadne nechce mať dieťa trpiace genetickou poruchou. Pokiaľ sa necíti na to, aby sa stala matkou, malo by ísť o jej slobodné rozhodnutie. Pokiaľ by za ňu v tejto komplikovanej situácii rozhodoval niekto iný, mohlo by to ovplyvniť nie len jej kvalitu života, ale aj dieťaťa.
Výskum občianskeho združenia Možnosť voľby ukázal, že s interrupciami na Slovensku je to omnoho komplikovanejšie, než sa zdá. Dostupnosť informácií o legálnych a bezpečných interrupciách je nízka. Problematický je najmä Prešovský kraj, no nízka informačná dostupnosť o poskytovaní prerušenia tehotenstva je slabá aj v Banskobystrickom a Trnavskom kraji. Nedostatok informácií núti ženy vyhľadať vzdialenejšie zdravotnícke zariadenie.
Mnoho zariadení poskytujúcich umelé prerušenie tehotenstva vykonáva interrupciu iba zo zdravotných dôvodov. Ceny za tento zákrok v cenníkoch sú v mnohých prípadoch ťažko dostupné a neprehľadné.
