Nová doba (?)
Dalo by sa povedať, že korupčné kauzy sa už stali neodmysliteľnou súčasťou slovenského folklóru. Nemožno opomenúť kauzu nástenkového tendra, vskutku „výhodný“ predaj emisii zahraničnej spoločnosti InterblueGroup, či neslávne slávne PPP projekty, ktoré svojou premrštenou „úspornosťou“ pripravili štátnu pokladnicu o pár desiatok miliónov eur viac, ako klasický model financovania výstavby diaľnic D1. Nemožno sa preto čudovať, že prevalenie kauzy odhaľujúcej korupčné praktiky na najvyšších miestach zmobilizovalo masy nespokojných občanov, ktorí sa tomu všetkému doteraz len nečujne prizerali. Protesty proti spisu Gorila predstavujú pomyselný vrchol ľadovca, ktorý hlása túžbu po zmene a ozdravení slovenskej politickej scény, odstránením doterajších vládnych garnitúr. No je takýto krok vôbec možný?
Vizionári z facebooku
Asi málokoho prekvapí spôsob, akým došlo ku zmobilizovaniu niekoľko tisícok nespokojných občanov. Známa sociálna sieť i v tomto prípade zohrala dôležitú úlohu a stala sa tak hnacím motorom protestných akcii. Bola vytvorená skupina pod názvom Kauza gorila, do ktorej sa postupne združovalo viac a viac ľudí. A práve tu skrsla v hlavách zopár mladých ľudí myšlienka, vyjadriť svoju nespokojnosť a rozhorčenie nad spravovaním tohto štátu zorganizovaním prvého protestu gorila. „Ak človek túži po zmene, musí začať od seba“, odôvodnila svoje konanie jedna zo spoluorganizátorov protestov Lucia Gallová. Reakcia na seba nenechala dlho čakať. Po vytvorení udalosti, potvrdilo svoju účasť na proteste niekoľko stoviek užívateľov facebooku, ktorý sa konal 27.januára v Bratislave. Podľa reálnych odhadov bolo na Hodžovom námestí prítomných približne štyri tisíc protestujúcich. „Pravdupovediac, neočakával som až takú odozvu“, úprimne priznáva spoluorganizátor Peter Klinec. Z viacerých zdrojov však odzneli negatívne ohlasy na margo niektorých médií, ktoré uvádzali oveľa nižšie počty účastníkov protestu v porovnaní s tým, aká bola skutočnosť. Otázkou však zostáva, či bolo takéto správanie z ich strany úmyselné alebo šlo len o výsledok komunikačného šumu.
„Gorila sa netýka iba politikov. Je to problém slovenskej spoločnosti,“ Fedor Gál
Chýba cieľ
Organizátori sa stali častým terčom útokov zo strany viacerých odborník a priamych aktérov Nežnej revolúcie, ktorí im vytýkajú absenciu uceleného programu a konkrétnej vízie do budúcnosti. „Z vašich požiadaviek mám zmiešaný pocit. Chýba mi v nich reálne dosiahnuteľný cieľ“, vyjadril sa na margo protestov gorila, známy publicista Peter Hunčík v diskusnej relácii Pod lampou. Lucia Gallová požaduje celkovú zmenu systému, ktorú vidí v zavedení bartrového obchodu, žrebovaní štátnych funkcionárov, či v deklarovaní novej ústavy, na zostavení ktorej by sa podieľali samotní občania prostredníctvom internetu. Sociológ Fedor Gál v rozhovore pre denník Sme striktne odmietol a napadol spomínané požiadavky so slovami: „Bojím sa o budúcnosť krajiny, kde šibnuté, naivné a amatérske vízie budú realizované. Všetky utópie, ktoré mali byť realizované, sa premenili na nefungujúce spoločnosti. Je absolútna katastrofa, keď si niekto predstavuje budúcnosť tak, že vygumuje všetko, čo bolo a načrtne nejaký iluzívny obraz toho, čo má byť.“ Ďalšou požiadavkou organizátorov bolo presunutie dátumu volieb na september 2012 a zostavenie tzv. úradníckej vlády. Jedným z dôvodom tohto presunu bolo poskytnutie priestoru na dôkladné prešetrenie spisu Gorila a následné očistenie kandidátok od tých ľudí, ktorí boli priamo zainteresovaní do spomínanej kauzy. „Predčasné voľby do Národnej rady SR sú nedemokratické, protiústavné a amorálne“, povedal médiám jeden z organizátorov protestov Gorila Banská Bystrica Peter Karailiev. Na otázku, ako by podľa neho mali vyzerať nové voľby stroho odpovedal: „To je vec na všeobecnú diskusiu.“
„Ak človek túži po zmene, musí začať od seba,“ Lucia Gallová
Zlyhanie systému
Tak či onak, protesty proti spisu Gorila demonštrujú odpor spoločnosti proti pretrvávajúcej korupcii a sú jasným dôkazom toho, že občanov tohto štátu už nebaví i naďalej ignorovať kauzy, ktorými je slovenská politická scéna pravidelne zmietaná. „Nevyberáme si poslancov, ale finančné skupiny,“ zdôraznila závažnosť situácie bývalá spoluorganizátorka a hovorkyňa protestov Alena Krempaská. Komu skutočne slúžia nami zvolení politici? Sú tu pre nás? Či zastrešujú a hája záujmy finančných korporácii? Akú skutočnú hodnotu predstavuje v dnešnom svete život priemerného človeka a aká váha je prikladaná hlasu ľudu? „Gorila sa netýka iba politikov. Je to problém slovenskej spoločnosti“, konštatuje Gál. Podobné veci sa však dejú po celom svete. Dôkazom sú nedávne demonštrácie v Spojených štátoch, ktorých cieľom bolo upriamiť pozornosť na sociálnu a ekonomickú nerovnosť. „Náš odkaz je, že 99 percent ľudí vo svete je unavených z toho, že všetku moc vlastní jedno percento“, spresnil cieľ demonštrácie jeden z jej priamych aktérov v uliciach Washingtonu. Oba prípady majú niečo spoločné – tým niečím sú moc a peniaze.
Výsledok ukážu voľby
Podľa slov Petra Klinca bolo hlavným cieľom Gorilých protestov vytvoriť celospoločenskú diskusiu, čo sa organizátorom v konečnom dôsledku skutočne podarilo. Je zjavné, že zmedializovanie kauzy Gorila výrazne dopomohlo k úbytku preferencii zainteresovaných politických strán a zároveň sa podpísalo pod výsledky predčasných parlamentných volieb. Posledný z rady protestných akcii je avizovaný na piatok deviateho marca, teda deň pred konaním samotných volieb. Aký bude jeho priebeh a či zaznamená najvyššiu účasť možno len hádať, keďže dátum redakčnej uzávierky ho o pár dní predstihol (pozn.red.) Dôležitým avízom je však fakt, že ľudia nestratili záujem opakovane vychádzať do ulíc a dávať tak najavo svoju nespokojnosť. „Keď sa z nespravodlivosti stane zákon, odpor je povinnosťou“, zhrnul poslanie Gorilých protestov Tom Nicholson.
