Pre nepoctivé konanie smú študentov zo školy vylúčiť. Navyše, akademický podvod sa môže čoskoro stať priestupkom. Na dané písanie záverečných prác by doplatili aj agentúry, pokutami za tisíce eur.
Napísať záverečnú prácu stojí študentov nielen odhodlanie, námahu, ale aj istý čas. Práve preto sa niektorí vydávajú cestou podvodu a nechajú si ju vypracovať druhou osobou. Ako zistila Nadácia Zastavme korupciu (NKZ), až 13 % absolventov vysokých škôl, môže ročne končiť štúdium s diplomovkou napísanou na zákazku. Podvod funguje dobre aj vďaka tomu, že práce píšu ľudia priamo z akademického prostredia, učitelia, školitelia či mladí doktorandi.
Študenti za vyhotovenie práce s ochotou zaplatia stovky eur. Ak ich píšu profesionálne agentúry, ceny sa pohybujú približne okolo 500 eur za bakalársku a 900 eur za diplomovú prácu.
Agentúry majú postup dobre premyslený
Aby sa táto problematika dala lepšie objasniť, NZK vytvorila fiktívnu osobu študenta, ktorý potrebuje súrne vypracovať diplomovku na tému „Sociálna politika členských štátov EÚ v čase koronakrízy“. Mail s požiadavkou na jej zhotovenie poslala nadácia 22 agentúram, pričom ich zisk plynie výhradne z písania záverečných prác na objednávku.
Podľa odpovedí na dopyt vymysleného študenta vládne medzi agentúrami silná konkurencia. Viaceré organizácie neváhali ponúknuť ani osobný telefonický kontakt v prípade akýchkoľvek otázok.
Nadácia potvrdila, že postup podvodu majú agentúry skutočne premyslený. Študent si požiadavku na napísanie záverečnej práce zadáva online na webových stránkach spoločnosti. Následne obdrží cenovú ponuku a zaplatí zálohu. Prácu dostáva po častiach, aby ju priebežne mohol odovzdávať svojmu školiteľovi. Pripomienky k „svojmu“ dielu posúva jeho autorovi. Po odovzdaní dokončenej práce zaplatí študent za dané služby zvyšok sumy.
Čo sa týka spomínanej rafinovanosti, okrem dodávania diplomovej práce po jednotlivých dieloch, kvôli konzultáciám so školiteľom, hotovú záverečnú prácu preverujú prostredníctvom antiplagiátorského systému.
Legislatíva sa môže zmeniť, pokuta bude vysoká
V prípade, že záverečná práca nie je autentická, študent koná v rozpore s internou smernicou školy, ktorá uvádza, že prácu má spracovať sám. Túto činnosť však neupravuje žiadny zákon, preto ho študent a ani agentúra neporušuje. Keďže prácu vyhotovili na objednávku, študent dokonca neprekračuje ani autorský zákon.
Hlavná zodpovednosť má byť podľa vyjadrení univerzít v rukách školiteľa. Ten by mal zvládnuť študenta nielen viesť, ale aj odhaliť jeho konanie v rozpore so školskou smernicou.
Nadácia Zastavme korupciu v spolupráci so Študentskou radou vysokých škôl navyše navrhla úpravu legislatívy. Chcú docieliť vnímanie akademického podvodu ako nového priestupku. Takýto prečin by sa mal podľa nich zapracovať do novely vysokoškolského zákona. Akademického podvodu sa pri zaplatenej záverečnej práci nedopúšťa len študent, ale aj tretie osoby, ktoré poskytujú predmetné služby.
V prípade, že by novelu vysokoškolského zákona schválili, agentúre by za takúto činnosť mohla hroziť pokuta až do výšky 10-tisíc eur. Konečná úprava zákona však závisí od Ministerstva školstva Slovenskej republiky. Podľa predpokladov štátneho tajomníka Ľudovíta Paulisa by mohla nová úprava platiť od 1. septembra 2022.
Hoci prijatie zákona nemusí vyriešiť celkový problém, nečestné správanie by mohlo predsa len výraznejšie potlačiť.
Naši pedagógovia vedia podvodníkov odhaliť
U pedagógov našej fakulty sme sa zaujímali o prejavy, na základe ktorých začnú mať podozrenie, že si študent záverečnú prácu nevypracoval sám. Jana Radošinská pritom upozorňuje na viacero náznakov neetického prístupu: „Prvým z nich je sporadická účasť na konzultačných stretnutiach, niekedy aj snaha úplne sa im vyhnúť do poslednej možnej chvíle. Náhle predloženie takmer hotovej práce bez predchádzajúcich konzultácií a usmernení nevyhnutne budí podozrenie.“
Ako dodáva, záverečné práce musia vznikať priebežne, doslova pred očami školiteľov. Ideálne je podľa nej neustále sledovať progres, komentovať už spracované časti a diskutovať o nasledujúcom smerovaní práce.
„Ďalší varovný signál prichádza v momente, keď v krátkej dobe vznikne úplne nová verzia textu, ktorá sa zásadne líši od jeho predchádzajúcej podoby,“ dodáva. Rozdiely si vyučujúci dokážu všimnúť napríklad v štýle písania a ako potvrdila Radošinská, neraz náhle absentujú formálne aj iné chyby, pričom predtým sa opakovali neustále.
So skutočnosťou, že študent nekomunikuje, nekonzultuje a ozýva sa až na poslednú chvíľu súhlasí aj Lucia Škripcová. Takéto správanie je podozrivé, pretože ako sama uvádza, študent, ktorý celý rok usilovne postupuje, sa za žiadnych okolností podobne neprejavuje. Poctivý bakalár či diplomant zároveň nemá problém odpovedať na otázky ohľadom smerovania práce či príslušných využívaných postupov.
Aj Ľuboš Greguš podotýka, že nečestný študent nedokáže komunikovať o svojej spracovanej téme. Upozorňuje aj na odlišnosť jazykového prejavu: „V texte práce sa vyjadruje odborne a potom na štátniciach rozpráva slangovo, neodborne.“
Radošinská tiež priznala, že študent zväčša nevie interpretovať predkladané výsledky a chýba mu povedomie aj o ich spôsobe uplatnenia v praxi.
Čo ak majú v škole podozrenie?
Podľa slov Radošinskej je najväčším problémom neetické konanie študentovi dokázať. Osobne sa s podobnou situáciou ešte nestretla, avšak podľa skúseností svojich kolegýň a kolegov prezradila, že opodstatnené podozrenia môžu viesť k neobhájeniu práce, ale aj k ďalším vážnejším následkom, ktoré vyplývajú zo študijného poriadku. Vyzdvihuje aj dôležitosť jasnejšej a presnejšej legislatívnej úpravy. Bola by značne prínosnou aj v situáciách, kedy sa neautenticita práce preukáže až po absolvovaní štátnej skúšky.
Škripcová zas tvrdí, že postup sa líši v závislosti od toho, či profesori disponujú dôkazmi, alebo nemajú žiadne. „Oba prípady sú však nepríjemné a môžu skončiť disciplinárnou komisiou, študenta smie vylúčiť zo školy. V takej skutočnosti bol študent v škole 3 roky zbytočne,“ dodáva.
Študentom odporúčajú, ako si nespraviť hanbu
Úspešné napísanie bakalárky či diplomovky sa začína vhodným výberom témy prác. „Preto odporúčam, aby si ich študenti vyberali so zreteľom na vlastné záujmy, očakávania, praktické zručnosti a oblasti, ktoré ich zaujímajú,„ hovorí Škripcová.
Dôležitá je samozrejme i systematická spolupráce so školiteľom. Jej základom sú pravidelné kontrolné etapy a predkladanie výstupov. Od čiastkových výsledkov sa vždy odvíja ďalší súbor aktivít. „Prichádzajú nové nápady a ďalšie otázky, na ktoré chceme reagovať. Nezabúdajme, že aj v prípade časového sklzu a nepredvídaných okolností sa vždy vieme dohodnúť na náhradných termínoch a riešeniach,„ konštatuje.
Greguš upozorňuje na dôležitosť správneho smerovania otázok: „Keď niečo nie je jasné, nenechajte si ohľadom práce radiť od študentov, len od pedagógov.“
V texte práce sa vyjadruje odborne a potom na štátniciach rozpráva slangovo, neodborne.
Podľa Škripcovej by mali ľudia pri podvodoch v tvorbe záverečných prác zohľadňovať nielen zahanbenie či svedomie, ale aj financie. „Napísanie práce nie je lacná záležitosť a nikto vám kvalitu negarantuje. Úplne bežne sa tak môže stať, že vyhodíte peniaze von oknom a aj tak s ňou neprejdete. Predstavte si, čo všetko by ste si za tie peniaze vedeli kúpiť,“ približuje svoje stanovisko, „okrem toho, nechcete si predsa spraviť takú hanbu, ako niektorí naši politici.“
