Hovorkyňa Banskej Bystrice Zdenka Sekerešová: Neviem byť sekera

Na Zdenku si ešte mnohí súčasní študenti FMK pamätajú. Doktorandské štúdium skončila iba minulý rok. Už viac ako rok je hovorkyňou mesta Banská Bystrica. Nevyhla sa ani zaujímavým brigádam. Strážila deti v Anglicku, ako delegátka cestovnej kancelárie bola s päťdesiatimi turistami v Alpách, robila hostesku či predávala slnečné okuliare. ZDENKA SEKEREŠOVÁ nám prezradila viac o FMK aj o svojej práci.

Na akú strednú školu si chodila? Mala si ako dieťa vysnívané povolanie?

Tak ako každé dieťa, aj ja som mala svoje sny. Chcela som sa stať veterinárkou a veľmi dlho ma to držalo. S nástupom na strednú školu sa všetko zmenilo, pretože som sa dostala na obchodnú akadémiu. Po štyroch rokoch som zistila, že ďalšie štúdium ekonomického zamerania nie je pre mňa, preto som si podala prihlášku na katedru anglistiky a amerikanistiky na filozofickú fakultu v odbore Európske kultúrne štúdiá a na Fakultu masmediálnej komunikácie UCM. Čo bolo ďalej, nemusím hovoriť, no ešte stále ma láka štúdium medzinárodných vzťahov a diplomacie.

Ako sa ti spolupracovalo s docentom Jenčom?

Docent Jenča je veľký odborník, vtipkár a človek, ktorý bol takým mojím FMK otcom. Školil moju bakalársku, diplomovú a aj dizertačnú prácu. Pamätám si, keď som za ním prišla po prvý raz s dvadsiatimi stranami bakalárskej práce. Pozrel sa na mňa a povedal: „No, vidím, že v tom máte chaos, dobrá žena.“ Bola som vystresovaná tretiačka, ktorá ani len netušila ako dať dokopy desiatky strán na nejakú tému. O dva roky prišla na rad diplomovka. Napísala som mu, že by som ho rada mala za školiteľa opäť, len neviem, akú tému si vybrať. Odpoveď prišla okamžite: „Ak som vás neunudil, čo tak téma Problematika mediálnych zákonov v transformujúcich sa stredoeurópskych krajinách?“ Bola to výzva. S podobnou témou som ukončila aj doktorandské štúdium.

„Vždy ma viac lákala prax, preto som sa snažila hľadať nejakú prácu už počas štúdia na FMK.“

Rozmýšľala si aj o možnosti ostať pôsobiť na škole a učiť?

Každý, kto ma pozná vie, že poviem nie. Vždy ma viac lákala prax, preto som sa snažila hľadať nejakú prácu už počas štúdia na FMK. Priznám sa, že nikdy nebolo mojím cieľom doktorandské štúdium. Po skončení vysokej školy som si ale povedala, že ak sa mi nepodarí zamestnať sa, tak to bude zatiaľ dobrá možnosť ako niečo robiť, ďalej sa vzdelávať a neostať doma. V tom období som dostala ponuku byť súčasťou organizačného tímu najväčšieho leteckého podujatia na Slovensku – Medzinárodných leteckých dní. O mesiac neskôr mi zavolal Maťo Solík so slovami: „Zdenuš, mám pre teba dobrú správu. Prijali ťa.“ A tak som zrazu mala prácu a aj možnosť ďalej pokračovať na treťom stupni štúdia.

Ako si sa na SIAF (Medzinárodné letecké dni) dostala?

Oslovil ma kamarát, ktorý v tom čase pôsobil ako PR manažér Medzinárodných leteckých dní (Slovak International Air Fest). Mala som mu pomáhať s písaním článkov o jednotlivých účastníkoch, so spravovaním webu a sociálnymi sieťami. Súhlasila som. Na druhý deň ma poslal na Letisko Sliač urobiť rozhovor s pridelencom obrany Talianskej republiky, brigádnym generálom Robertom Azzolinim, ktorý prišiel skontrolovať, či je na prílet významnej talianskej akrobatickej skupiny Frecce Tricolori všetko pripravené. Nechali si ma. V tom roku som pomáhala priamo na podujatí s autogramiádou, mala som na starosti akreditáciu novinárov a spotterov. O rok neskôr som už bola v pozícii PR manažéra ja. Komunikovala som s médiami, spravovala všetky komunikačné kanály, písala články a spolu s odborníkmi na letectvo od toho roku podujatie aj moderujem. Oslovila som aj mojich kamarátov a kolegov ­ Andreja Brníka, ktorý vytvoril koncept rádia SIAF a Radku Buricovú, ktorej neunikne za kamerou ani jedno lietadlo. Na organizácii SIAF­u participujú spolu s niekoľkými študentmi FMK dodnes.

Na čo spomínaš na FMK najradšej?

V Trnave som toho zažila za osem rokov veľa. Najradšej spomínam na kamarátov, spolužiakov, pedagógov, kolegov, študentov. Na naše akcie, kávičky, výlety. Na konferencie v Smoleniciach, na Aetter. Boli to pekné časy.

„Práca hovorcu nie je len o vyjadrovaní sa na kameru, ako si veľa ľudí myslí. Ide o celkové PR mesta – internú a externú komunikáciu.“

Prečo si bola medzi študentmi taká obľúbená?

Myslím, že ak som bola niektorým študentom sympatická a mali ma radi, tak asi preto, že neviem byť sekera. Nechcela som robiť to, čo prekážalo mne, keď som sedela na prednáškach ešte ako študentka. Snažila som sa vždy komunikovať rovnocenne, nerobiť zo seba niekoho, kto nie som, no zároveň získať medzi študentmi rešpekt. Niekedy sa to obrátilo aj proti mne. Týmto pozdravujem pána, ktorý mi na prednáške zakričal, aby som sa vyzliekla. Väčšinou som učila prvákov, chápala som ich, keď vyplašene počúvali, čo sa od nich očakáva. Taká istá som bola v prvom ročníku aj ja. Preto som bola veľakrát aj ich bútľavou vŕbou. Našli sa aj výmyselníci, ktorí si mysleli, že som až tak „v pohode“, že im prezradím otázky na skúšku.

Ako si spomínaš na zakladanie školského rádia Aetter?

Iniciátorom založenia rádia bol Andrej Brník. My sme boli len jeho morálna podpora. So spolužiačkami sme začínali ako redaktorky spravodajstva, postupne sme sa učili, v čom spočíva práca za mikrofónom. Neskôr sme odovzdávali svoje skúsenosti mladším študentom. Je to veľmi dobrá skúsenosť a najmä prax. Prešiel už nejaký ten rok a rádio je na úrovni, ktorú môže FMK závidieť nejedna vysoká škola.

V čom spočíva tvoja práca hovorkyne mesta Banská Bystrica?

Práca hovorcu nie je len o vyjadrovaní sa na kameru, ako si veľa ľudí myslí. Ide o celkové PR mesta – internú a externú komunikáciu. Moja práca zahŕňa komunikáciu s médiami, písanie tlačových správ o dôležitých témach samosprávy, o strategických projektoch mesta, o významných aktivitách a podujatiach. Zvolávam tlačové konferencie, mediálne brífingy, som v redakčnej rade Radničných novín mesta Banská Bystrica a spravujem sociálne siete. Vôbec nejde o stereotyp, práve naopak. Vždy tvrdím, že hovorca rieši každú pol hodinu niečo iné. Denne mi príde mnoho novinárskych otázok na rôzne témy. Práca hovorcu je aj o slušnosti, dôveryhodnosti a budovaní vzťahu s médiami.

„Docent Jenča je veľký odborník, vtipkár a človek, ktorý bol takým mojím FMK otcom.“

Ktorým smerom by si sa chcela pracovne uberať v budúcnosti?

Zatiaľ som spokojná s príležitosťou, ktorú som dostala v Banskej Bystrici. Myslím, že som sa v tejto práci našla. Či budem tu alebo tam, vždy sa budem venovať písaniu, hovoreniu a PR.

Mala si aj klasické „študentské“ brigády?

Samozrejme. Vždy som sa snažila byť sebestačná a nepýtať si od rodičov peniaze na zábavu alebo oblečenie. Nespomeniem si asi na všetky brigády, ale od pätnástich rokov som napr. na bystrickom námestí predávala slnečné okuliare, robila čašníčku v kaviarňach, pomocné práce v tlačiarňach. Po maturite som išla opatrovať deti do Anglicka. Počas vysokej školy som robila hostesku pre RedBull, ako delegátka cestovnej kancelárie som sa so zájazdom 50 českých turistov ocitla vo francúzskych Alpách. Začala som chodiť aj na kurzy taliančiny. Vďaka skvelej lektorke som sa rýchlo naučila základy, a tak som si počas prázdnin hľadala s kamarátkami brigádu pri mori v Taliansku. Robila som v malom mestečku Diamante v Calabrii, neskôr v najjužnejšej časti Talianska, v hlavnom meste tohto regiónu ­ Reggio di Calabria. Zdokonalila som sa v taliančine a spoznala veľa dobrých ľudí. Dodnes sa tam rada vraciam.

Máš nejaké záľuby vo voľnom čase?

Je fajn, keď môže človek vypnúť. Rada behám, najnovšie chodím na jogu a vylepšujem si taliančinu a angličtinu.

Mgr. Zdenka Sekerešová, PhD. (28)

Je absolventkou FMK, kde absolvovala aj doktorandské štúdium, ktoré ukončila minulý rok. Docentovi Jenčovi pomáhala s výučbou prvákov FMK, medzi ktorými bola veľmi obľúbená. Od začiatku roka 2015 je hovorkyňou mesta Banská Bystrica. V tomto meste vyrastala, žije tam a rada sa tam vracala aj počas štúdia v Trnave. Patrila medzi prvých členov školského rádia Aetter. Je PR manažérkou a moderátorkou Medzinárodných leteckých dní (SIAF) na Letisku Sliač.

Autor: Diana Veizerová
Foto: Archív Zdenky Sekerešovej, Mirka Chabadová