Chýbajúce jasle alebo škôlky neprispievajú k motivácií vrátiť sa do vedy, hovorí vedkyňa Tóthová.
Lekárky Mária Rečková a Denisa Marčišová spolu s vedkyňou Ľubomírou Tóthovou približujú každodennosť svojich povolaní. V rozhovore sa vyjadrujú aj k témam ako preventívne prehliadky, interrupcie alebo rovnosť žien.
MÁRIA REČKOVÁ
Vyštudovala medicínu na Karlovej Univerzite v Prahe. Počas štúdia absolvovala klinickú prax na Lekárskej Univerzite v Glasgowe. V roku 2003 začala výskum v oblasti solídnych malignít (zhubné nádory, pozn. red.), ktorému sa venuje dodnes. Od roku 2006 pracuje v onkologickej ambulancii v Poprade. Súčasne vedie Národný onkologický inštitút v Bratislave. Dvakrát získala ocenenie UICC ICRETT Fellowship. (program na výmenu informácií ohľadom výskumu rakoviny a jej prevencie, pozn. red.).
Titul PhD. ste získali za výskum onkologických ochorení v rómskej populácii na Slovensku. K akému záveru ste prišli na konci výskumu?
Sú to len hypotézy. Cieľom výskumu bolo zistiť, či existujú rozdiely v merateľných biologických parametroch rakoviny prsníka medzi rómskymi a nerómskymi ženami. Z pozorovania vyšlo, že rómske pacientky mali častejšie prítomné nádory prsníka, ktoré sú považované za biologicky agresívnejšie. Tiež boli diagnostikované v mladšom veku.
Výsledkom výskumu bolo aj porovnanie výskytu onkologických ochorení medzi rómskou a nerómskou populáciou na jednom ambulantnom pracovisku. V našom súbore sa o mnoho viac vyskytovali nádory pľúc u mužov a nádory obličiek u žien. Rómski pacienti mali nádory diagnostikované v neskoršom štádiu.
Vo všeobecnosti platí, že viac onkologických pacientov tvoria muži.
Avšak najväčším problémom bola identifikácia rómskeho etnika, vzhľadom na to, že táto informácia nie je evidovaná. Myslím si, že obavy z diskriminácie pri zisťovaní etnickej príslušnosti vedú ešte k väčšej diskriminácii.
Spomenuli ste, že nádory pľúc sa vyskytovali častejšie u mužov. Prečo? Je vyšší počet onkologických ochorení u mužov alebo u žien?
Vo všeobecnosti platí, že väčší počet onkologických pacientov tvoria muži. V porovnaní so ženami majú horšiu prognózu. Predpokladalo sa, že vyšší výskyt nádorových ochorení súvisí s väčšou expozíciou mužov k fajčeniu či rakovinotvorným látkam v pracovnom prostredí. Avšak rozdiely môžeme pozorovať už aj u detí, napríklad v prípade leukémie.
Predpokladá sa, že na vzniku ochorení sa podieľa menší počet tumor-supresorových génov (bránia vzniku nádorových ochorení, pozn. red.), pretože muži majú iba jeden chromozóm X. Príčinou pravdepodobne budú aj rozdiely v hormonálnom pôsobení, metabolizme a imunite.
Výskum stále prebieha a rozdiely medzi pohlaviami by nám mohli pomôcť identifikovať niektoré faktory podieľajúce sa na vzniku onkologických ochorení.
Ako by ste spoločnosti vysvetlili dôležitosť preventívnych prehliadok?
Preventívne prehliadky majú veľký potenciál najmä čo sa týka zistenia predispozície k určitému ochoreniu alebo jeho vyhľadanie. Celoplošný skríning pre určitú cieľovú skupinu odporúčame v prípade rakoviny prsníka, krčka maternice, hrubého čreva a konečníka.
Okrem prehliadok má veľký význam primárna prevencia, ktorá zahŕňa aktivity vedúce k znižovaniu vplyvu rizikových faktorov ochorenia. Za najrizikovejšie faktory považujeme fajčenie, obezitu, nízku fyzickú aktivitu, ale aj alkohol či karcinogény v prostredí.
Ako je na tom slovenské zdravotníctvo, ak ide o onkológiu?
V médiách často rezonuje nedostatočná dostupnosť inovatívnej onkologickej liečby pre slovenských pacientov. V poslednom viac ako desaťročí sa postupne zväčšuje rozdiel medzi tým, čo patrí do onkologickej liečby a tým, čo je štandardne dostupné.
Treba vnímať celý systém poskytovania starostlivosti. Nemáme bežne dostupných psychológov alebo nutričných terapeutov. Počas klinických skúšaní, ktoré sú jednou z možností ako poskytnúť inovácie slovenským pacientom, nie sú bežnou súčasťou pracoviska.
Taktiež sa málo investuje aj do oblasti paliatívnej medicíny a klinického výskumu. Okrem systémových zmien sa málo myslí a investuje do prevencie, ktorá je kľúčom k zlepšeniu zdravia populácie.
V súčasnosti vediete Národný onkologický inštitút v Bratislave. Ako vyzerá váš bežný pracovný deň?
Väčšinou sa môj deň skladá z osobných stretnutí. V súčasnej dobe sa realizujú aj formou telekonferencií. Venujem sa aj príprave rôznych podkladov v rámci agendy Národného onkologického inštitútu. Stále mám úväzok aj na onkologickej ambulancii v Poprade. Prakticky každý deň riešim i situácie, ktoré súvisia s ambulantnou prácou.
Existuje podľa vás rovnosť medzi lekármi a lekárkami na Slovensku?
Z hľadiska prístupu k vzdelaniu, možnosti zamestnať sa a pracovať – áno. Rovnosť existuje.
Čo považujete za silné a slabé stránky vášho povolania?
Za silnú stránku považujem, že je to poslanie s obrovskými možnosťami práce. Má potenciál byť napĺňajúce a umožňuje dotýkať sa hĺbok života a smrti.
Slabou stránkou je, že práca s takýmto poslaním prináša na naše osobné životy značné nároky. Najmä na psychiku a čas.
ĽUBOMÍRA TOTHOVÁ
Vyštudovala Prírodovedeckú fakultu na Katedre molekulárnej biológie Univerzity Komenského v Bratislave. Od roku 2010 pôsobí ako vedecko-výskumná pracovníčka v Ústave molekulárnej biomedicíny Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Venuje sa najmä obličkovým ochoreniam, neinvazívnej diagnostike a infekciám močových ciest.
Aktuálne sa venujete výskumu slín. Aký má prínos pre spoločnosť?
S výskumom slín sa v našom ústave začalo už dávno. Keď som prišla na pracovisko, oslovila ma táto problematika a začala som sa jej hlbšie venovať spolu s ostatnými kolegami. Osobne sa zaoberám výskumom slín viac ako desať rokov.
Momentálne sa venujem možnostiam neinvazívnej diagnostiky obličkových chorôb. Prínos spočíva predovšetkým v jednoduchosti a bezbolestnosti odberu. Na Slovensku máme problém nalákať ľudí na preventívne prehliadky, slinné testy by znamenali veľký prínos.
Máte v blízkej budúcnosti v pláne aj iné výskumy?
Každý vedec má v princípe jednu, možno dve veľké témy, ktorým sa snaží počas kariéry venovať. Ak chce na niečo prísť, musí rozumieť danej problematike do najmenších detailov z každého hľadiska. Preto sa výskumu slín budem venovať aj v najbližšej budúcnosti.
Skúmame aj to, či vybrané markery môžeme stanoviť v moči. Podobne ako slina sa dokáže ľahko a opakovane odoberať. Na druhej strane, v Ústave molekulárnej biomedicíny sa zaoberáme aj iným výskumami ako napríklad úlohou neutrofilov (najpočetnejšia skupina bielych krviniek, pozn. red.), či extracelulárnej DNA (vyskytuje sa mimo bunky, pozn. red.) pri rôznych chorobách.
Prečo ste sa rozhodli pre molekulárnu biológiu? Je mnoho záujemcov o toto odvetvie?
Lákala ma práca v laboratóriu a v tom čase mi prišli molekulárna biológia a biotechnológie ako správny smer. Posledné roky vidíme extrémny pokrok v molekulárno-biologických metódach, ktoré prispievajú k novým objavom vo vede. Následkom pokroku je zvyšujúci sa záujem o ich štúdium.
V molekulárnej biológii nejde len o jeden vedný odbor. Vznikla pri rozširujúcich sa poznatkoch iných odborov ako genetika, biochémia či biológia. Každý, kto sa primárne zaoberá danými oblasťami musí čiastočne niečo vedieť aj z molekulárnej biológie. To platí aj naopak.
Zaostáva slovenská veda v porovnaním so zahraničím? V čom by sme sa mohli zlepšiť a v čom naopak napredujeme?
Máme veľmi šikovných ľudí, ktorí robia kvalitnú vedu. Tiež máme dobré prístrojové vybavenie, porovnateľné so zahraničím.
Najväčšou slabinou je obrovská byrokratická záťaž. Inými slovami, veľa času venujeme vypisovaniu formulárov alebo správ. Objednanie potrebného materiálu a prístrojov pre výskum považujeme tiež za nesmierne náročné. Na Slovensku nefungujú efektívne spolupráce, ktoré naopak v zahraničí fungujú na vysokej úrovni. Multidisciplinárny prístup, ktorý takéto spolupráce prinášajú posúva výskum a jednotlivých vedcov ďalej.
Viazne aj podpora mladých vedcov. Musíme vynaložiť snahu na vytváranie motivačných podmienok pre mladých, aby zostali robiť dobrú vedu doma.
Ako vyzerá váš bežný pracovný deň?
Pracovný deň vedca vie byť pestrý. Sú dni, kedy som celé dni v operačnej miestnosti, vo zverinci či priamo v laboratóriu, kde meriam a vyhodnocujem výsledky.
Tiež sú dni, kedy potrebujem spracovať výsledky na počítači, napísať grant alebo pripraviť prednášku pre študentov.
Chýbajúce jasle alebo škôlky neprispievajú k motivácii vrátiť sa do vedy.
Majú to ženy vo vede ťažšie? Existuje rovnosť medzi vedcami a vedkyňami?
Vo vede ako takej na pohlaví určite nezáleží. Za mnoho objavov vďačíme práve vedkyniam. Ženy prichádzajú s inými spôsobmi riešenia výskumných úloh, čím vedu obohacujú.
Žiaľ, s ohľadom na kariéru si myslím, že na Slovensku to majú ťažšie. Najvýraznejšou limitáciou je asi materstvo. Málo flexibilné možnosti zamestnania ako i rigidita (nekompromisnosť, pozn. red.) vedeckých inštitúcií, ktorá neumožňuje prekrytie materstva s prácou. Chýbajúce jasle alebo škôlky neprispievajú k motivácií vrátiť sa do vedy.
Čo považujete za silné a slabé stránky vášho povolania?
Práca vedca je náročná na čas. Okrem samotnej práce v laboratóriu a realizácie experimentov, či analýz potrebujete veľa čítať, prediskutovať získané výsledky s ostatnými vedcami, učiť sa nové metódy alebo absolvovať zahraničné stáže.
Na druhej strane, ak sa človek pre tento „životný štýl“ rozhodne, veda mu poskytne odpovede na všetky otázky, ktoré ho zaujímajú. Ako vedec môžete prispieť k novému poznaniu a ste v neustálom kontakte so študentami. Mladý kolektív prináša pozitívnu energiu a množstvo nových nápadov.
DENISA MARCIŠOVÁ
Vyštudovala Lekársku fakultu Univerzity Komenského v Bratislave. Od roku 2011 pôsobila na gynekologicko-pôrodníckom oddelení v Bratislave. V roku 2018 sa presťahovala do Švédska, kde pracuje na Ženskej klinike ako gynekologička a pôrodníčka.
Od roku 2018 pôsobíte vo Švédsku. Čo bolo vašim hlavným podnetom vycestovať do zahraničia?
Mojim hlavným dôvodom vycestovať bolo žiť v spoločnosti, ktorá je zrelšia ako na Slovensku. Švédsko je vo všeobecnosti liberálne a ateistické, otvorené voči menšinám a ľuďom, ktorí nespĺňajú všetky normy. Ľudia tu menej súdia a viac rešpektujú.
Viete si predstaviť, že by ste v budúcnosti pôsobili na Slovensku?
Dúfam, že si to nebudem musieť predstaviť. Úroveň medicíny sa kvalitatívne odlišuje. Samozrejme, stať sa môže čokoľvek. Moja rodina zostala na Slovensku a vrátila by som sa jedine, ak by ma potrebovali. Moje ambície, či už osobné alebo profesionálne, nemajú šancu byť na Slovensku naplnené.
Na Instagrame máte pomerne veľa sledovateľov. V popise svojho profilu máte, že neposkytujete osobné medicínske rady. Píšu vám ľudia o ne?
Samozrejme, preto som aj s instagramovým účtom prestala. Každý deň prišlo viacero správ a niekedy mi prišli nafotené celé nálezy. Robiť medicínu cez Instagram je nezodpovedné a neetické.
Navyše som niekedy nechápala, čo všetko sa môže robiť zle. Preliečovanie zápalov pošvy perorálnymi antibiotikami (na vnútorné použitie, pozn. red.), magnézium na všetko a stanovenie pokojového režimu na zabránenie predčasného pôrodu sú jedny z príkladov zlej medicínskej praxe.
Ministerstvo zdravotníctva nedávno schválilo zákon o vakcíne proti HPV. Bude zdarma pre deti do dvanásť rokov. Ako by ste spoločnosti vysvetlili potrebu očkovania? Kedy je najvhodnejšie sa dať zaočkovať?
HPV je karcinogénny vírus. (rakovinotvorný, pozn. red.) Môže spôsobiť rakovinu krčka maternice, vulvy, vagíny, penisu, análu či hrdla. Na to, aby bol prenesený, nemusí dôjsť k penetrácii. Stretne sa s ním osemdesiat percent populácie. (prenáša sa pri pohlavnom styku, pozn. red.)
Pokiaľ človek nežije v celibáte, nedá sa mu vyhnúť. Očkovanie je výborný spôsob ako zabrániť utrpeniu mnohých ľudí. Najvhodnejšie je očkovanie oboch pohlaví pred začatím pohlavného života.
Robiť medicínu cez Instagram je nezodpovedné a neetické.
Prečo mnoho ľudí v 21. storočí nemá dostatočné informácie o sexuálnej výchove? Respektíve, niektoré témy spoločnosť stále považuje za veľké tabu. Ste za zavedenie sexuálnej výchovy na školách?
Sexuálnu výchovu organizuje štát. Bohužiaľ, na Slovensku máme silné prokresťanské názory. Z toho vyplývajú aj mnohé problémy, ktoré ľudia majú. Úlohu štátu v tomto supluje tretí sektor, napríklad Spoločnosť pre plánované rodičovstvo.
Pri poslednom hlasovaní o sprísnení interrupcií návrh Anny Záborskej neprešiel len o jeden hlas. Aký na to máte názor? Čaká nás poľský scenár?
V Poľsku umierajú ženy. V 21. storočí, v krajine Európskej únie, kvôli chorému presvedčeniu niektorých, že plod má väčšie práva než samotná matka. Pokiaľ to dovolíme, aj na Slovensku bude rovnaké mizogýnne (sexistické, pozn. red.) peklo.
Existuje vo vašej profesii rivalita medzi mužským a ženským pohlavím?
Vo Švédsku nie. Pohlavie nemá nič s tým, kto je aký lekár.
Čo považujete za silné a slabé stránky vášho povolania?
Gynekológia a pôrodníctvo je veľmi akútny odbor. Chce to celého človeka. Nikto nemôže očakávať, že každý deň budem chodiť domov na čas. Ide o veľmi zaujímavú a napĺňajúcu prácu.
Zdroj: health.gov, pravda.sk, dennikn.sk
