Rabín Miša Kapustin: Antisemiti aj judofili sú všade, Slovensko nie je výnimkou

Scarlett Johansson a Ivanka Trumpová majú rovné nosy, no sú židovky. Nemusíte nás milovať ani nenávidieť, stačí rešpekt bez predsudkov, hovorí reformný bratislavský rabín Miša Kapustin, ktorý prišiel z Krymu. 

Pred 2. svetovou vojnou žilo na území Slovenska približne 90-tisíc židov. Pri sčítaní obyvateľstva v roku 2011 sa k judaizmu prihlásilo 1999 veriacich. Zdalo by sa, že z holokaustu sa musíme poučiť. Avšak obliekame si zelené tričká, čítame konšpiračné weby a v parlamente za nás sedia radikáli, ktorí tam podľa prieskumov ostanú aj po februári. Rabín Kapustin chce napriek tomu ostať medzi Slovákmi.

Ako vyzerá rabínov deň?

Záleží na tom, o koho konkrétne ide. Napríklad rabín Baruch Mayers, ktorý tiež pôsobí v Bratislave, je zástancom ortodoxného judaizmu.

V čom ste iný?

Ja som liberálny rabín. Práve idem z prednášky na vysokej škole, kde som mal čisto kresťanské publikum.

Rabín a kresťanské publikum?

Vediem totiž medzináboženský dialóg. To je jedna z najdôležitejších vecí pre liberálneho žida. V Talmude je napísané, že judaizmus má byť svetlom, ktoré ostatným svieti. Všetkým bez rozdielu. Nie je to misionárstvo, skôr výnimočný zápas proti antisemitským stereotypom.

V Rusku, kde ste predtým žili, by ste túto ideu nemohli aplikovať?

Narodil som sa v Rusku, ale žil som na ukrajinskom Kryme. Aj tam som pôsobil ako rabín.

Rusko ale v roku 2014 anektovalo Krym. Obhajujú sa tým, že obraňovali ruské etnikum polostrova, Ukrajina považuje tento krok za nelegálny. Rusov vylúčili z G8 a väčšina krajín pripojenie územia oficiálne neuznala.

Nesúhlasil som s tými udalosťami, preto som ešte v tom istom roku prišiel s manželkou a deťmi na Slovensko.

V rozhovore pre .týždeň z roku 2014 som čítala, že ako malý chlapec ste síce vedeli o svojom židovskom pôvode, ale nič to pre vás neznamenalo. Hovoríte: „Otec slúžil v námorníctve, bol členom Komunistickej strany. Chodiť do synagógy – to pre dôstojníka neprichádzalo do úvahy.”

To je pravda, vieru človek získava postupne a neustále sa vyvíja. Ako 17-ročný som zažil dôležitú skúsenosť s judaizmom, keď som sa zúčastnil na programe pre židovských študentov. Navštívili sme Osvienčim a strávili tri týždne v Izraeli. Byť židom pre mňa v tom čase znamenalo patriť k etnickej, nie k náboženskej skupine.

To je vlastne riešenie častej dilemy v slovenčine, či je správne písať „Žid“ alebo „žid“.

V prvom prípade ide o príslušníka národa, v druhom o vyznávača judaizmu. Ja som sa najprv zoznámil s tým ortodoxným a veľmi ma to ovplyvnilo. Avšak bolo mi jasné, že by som musel úplne zmeniť svoj životný štýl. Bál som sa, že stratím sám seba.

Prečo?

Bez liberálneho chápania viery sa musíte viac asimilovať. Napriek tomu ma čakalo niekoľko zmien. Počas štúdia práva, pred získaním bakalárskeho diplomu, som si uvedomil, že ho nepotrebujem. Začal som sa učiť za rabína v Londýne.

Musíte teda dodržiavať všetkých 613 prikázaní z Tóry, súboru piatich Mojžišových kníh, ktoré spomínate v Kóšer podcaste Denníka N? To je veľmi veľa, ja ako kresťanka mám často problém s desiatimi.

613 a ešte sedem navyše. Boli pridané z Talmudu až po vzniku Tóry. Pôvodné prikázania sú rozdelené na 365 záporných a 248 kladných. Teda hovoria o tom, čo sa nesmie a čo sa musí. Mnohé z nich však už dávno nie sú aktuálne pre tých, ktorí nežijú v Izraeli. Niekoľko prikázaní tiež súviselo s údržbou jeruzalemského chrámu, no ten už dnes neexistuje.

Dodržiavam tie, ktoré sa ma týkajú. Keď hrajú dvaja ľudia na klavíri podľa rovnakých nôt, ich skladby nebudú znieť identicky. Prikázania sú rovnaké pre všetkých, záleží na interpretácii.

Tóru ako Sväté písmo uznáva viacero monoteistických náboženstiev. Medzi nimi aj kresťanstvo či islam v rôznych prekladoch. Ako s ňou súvisí Talmud, ktorý ste spomenuli?

Je to nesmierne rozsiahle dielo, ktoré písali generácie rabínov niekoľko storočí. Vysvetľujú život vyznávačov judaizmu, židovskú „Bibliu“, teda Tóru i prikázania v nej.

Ak ich žid nedodrží, dostane sa do pekla?

My neveríme v peklo. Existuje očistec. Ľudí môžeme rozdeliť na tri skupiny. Prvou sú spravodliví, ktorí počas života zachovávali všetky prikázania a po smrti sa dostanú rovno do raja; do druhej patria takí, ktorí viedli život bez Boha a v očistci budú veľmi dlho, možno navždy; v tretej je väčšina ľudí, robili dobré aj zlé skutky a pred vstupom do edenu ich na istý čas čaká očistec.

Ako si ho máme predstaviť?

Nikto sa odtiaľ ešte nevrátil, preto môžeme len predpokladať a rozmýšľať. Očistec vysvetľujem ako intenzívnu terapiu – nikto ju nemá rád, ale nakoniec pomôže.

Aj ja sa môžem stať židovkou, ak by som chcela?

Židom sa človek stane dvoma spôsobmi – narodením alebo rozhodnutím. Ak je dieťaťom židovskej matky, môže byť počas života aj katolíckym kňazom, no podľa tradície bude navždy žid.

Konvertovanie je náročnejšie. Bežne mi ľudia píšu, že by chceli prejsť na judaizmus, len niekoľkí jednotlivci sú však úspešní. Musia vysvetliť dôvody ich rozhodnutia a veľa sa učiť, čo trvá priemerne rok, pri mne väčšinou dlhšie. Ďalej odpovedajú na otázky pred rabínskym súdom a prejdú náboženským kúpeľom „mikva”. U mužov je tiež nevyhnutná obriezka.

Aj vaša manželka je židovka, v judaizme majú veľký vplyv na výber partnera rodičia.

Poznám vtip. Stretnú sa dvaja židia a jeden sa pýta: „Počul som, že si sa rozhodol oženiť. Tak čo, je tvoja nevesta krásna?” „Nuž, stretávam sa s rôznymi názormi, ale hlavné je, že sa páči mojej matke,” odpovedá druhý. (smiech)

V tradičných rodinách majú rodičia v tejto otázke dôležité slovo. Aj tam ale platí, že sa nič neudeje bez súhlasu oboch – muža i ženy.

Má teda žena v páre rovnocenné postavenie?

Jednoznačne. V nefunkčnom manželstve dokonca môže požiadať o rozvod. Problém nastáva v ortodoxných pároch, ak muž žiadosť odmieta podpísať. Dovtedy je totiž zväzok platný. Rabínsky súd ich nerozvedie, aj keď žijú oddelene.

Žena dostáva status „agunah”, teda „pripútaná” k manželovi. V tomto stave sa nesmie znova vydať a ak by mala deti s iným mužom, čakali by ich veľké spoločenské problémy. Liberálni židia však uznávajú aj rozhodnutia štátneho súdu. V reformnom judaizme môžu rabínsku službu dokonca vykonávať aj ženy, v čom sa tiež prejavuje rovnosť pohlaví.

Poďme ďalej. Eurobarometer urobil v decembri 2018 európsky prieskum o antisemitizme. Vzorka 1013 opýtaných Slovákov preukázala, že len 5 % opýtaných ho hodnotí ako problém. Vnímate antisemitizmus na Slovensku?

Je to veľmi relatívne, záleží na jednotlivcoch. Všade nájdeme antisemitov i judofilov, táto krajina nie je výnimkou. Netreba nás milovať ani nenávidieť, stačí rešpekt. Stretol som dobrého žida, preto mám rád židov – to je primitívny postoj. Musíme byť pragmatickejší.

Viete, kto bol Ľudovít Štúr?

Áno.

„Mimoriadne nebezpečné rozkladné sily na Slovanov, ale konkrétne aj na Slovákov pôsobia, aby ich morálne aj materiálne položili na kolená,“ parafrázoval Štúra v článku Klin židov medzi Slovanmi šéfredaktor portálu Zem a Vek Tibor Rostás. Prokurátor ho za text v októbri obžaloval, nedávno ho na Špecializovanom trestnom súde v Pezinku odsúdili za hanobenie národa, rasy a presvedčenia. Dostal pokutu 4000 eur. Zaznamenali ste to?

Zaznamenal. Neviem síce, čo tvrdí pán Rostás, ale väčšina ľudí sa po prezentovaní antisemitskej myšlienky obhajuje tým, že majú kamarátov židov. (smiech)

Slobodu slova považujem za nesmierne dôležitú, rovnako ako zodpovednosť za to, čo hovoríme. Vyjadrovať sa expresívne na adresu iného náboženstva či rasy v 21. storočí je anachronizmus. Mali by sme nájsť niekoľko spoločných hodnôt, ako vzácnosť ľudského života, ktoré nás budú spájať. Či som židom, moslimom alebo ateistom, v prvom rade som predsa človekom.

Spomínaný konšpiračný časopis graficky upravil nos pani prezidentky Zuzany Čaputovej na takzvaný „židovský”. Ako to, že vy taký nos nemáte?

Poznáte Scarlett Johansson alebo Ivanku Trumpovú? Majú rovné nosy a tiež sú židovky. Ak sa chcete zbaviť podobných stereotypov, choďte do Izraela. Tam nájdete asi najrôznorodejšiu zmes prívržencov judaizmu, od černochov po modrooké blondíny.

Je to zaujímavé, miestami vtipné. Pred 2. svetovou vojnou hovorila jedna skupina, že židia sú komunisti a druhá, že sú to oligarchovia. V rámci iného paradoxného stereotypu nás časť ľudí nazýva držgrošmi a časť tými, ktorí míňajú priveľa za predražené veci. Obe tvrdenia nemôžu platiť súčasne.

Kde je koreň nepravdivých predsudkov?

Ako môžeme odstrániť strach z niečoho neznámeho? Moderný a inteligentný človek by odpovedal, že skúmaním a spoznávaním. Na začiatku 40. rokov si však ľudia povedali, že zlikvidovaním.

Židovská obec bola dlho zatvorená pred svetom. Majorite to vyhovovalo, lebo sa nemiešali do ich náboženstva a židia boli spokojní, pretože sa nemuseli prispôsobovať. V 19. storočí ale prívrženci judaizmu dostali práva a slobody. Odvtedy sa asimilujú, a to je dnes väčší problém než antisemitizmus.

Naozaj?

Antisemita chce zničiť žida fyzicky, asimilácia zlikviduje jeho pôvodného ducha.

Trnavský arcibiskup mons. Ján Orosch pred prezidentskými voľbami počas kázne povedal, že kto zvolí Čaputovú, pácha ťažký hriech. TV Lux, slovenská katolícka televízia, dokonca dostala sankciu za odvysielanie tejto kázne počas moratória. Patrí politika do náboženstva?

Ja verejne nikdy neprezentujem, koho by som volil. Myslím si, že politická sféra a cirkvi majú koexistovať, ale oddelene.

Mal by teda štát financovať cirkvi?

V USA si teoreticky každý môže vytvoriť vlastné náboženstvo. Všetci členovia danej cirkvi ale platia vysoké členské na jej fungovanie, keďže štát neprispieva. Ak by som chcel byť židom v Spojených štátoch, musel by som posielať obci niekoľko tisíc dolárov ročne. Na Slovensku by si to nemohli všetci dovoliť.

Vo februári nás čakajú parlamentné voľby. Podľa prieskumu volebných preferencií agentúry Focus z novembra 2019 má Ľudová strana naše Slovensko 10,3 %, v decembri sa percentá zdvihli na 11,8. Máte strach z radikálov?

Židia sú naučení nebáť sa. Asi preto, že vyznávať judaizmus bolo v histórii vždy nebezpečné. Verím, že zvíťazí zdravý rozum. Na druhej strane, ak by sa nám niekto snažil ublížiť, budeme sa brániť tak ako ktokoľvek iný.

Svoje synagógy ste ale pred Slovákmi neubránili. Napríklad v Trnave sú dve – z jednej je kaviareň, z druhej galéria.

To nie je znesvätenie. Áno, mali sa o ne postarať židia, no kvôli vojne nemohli. Je tragikomické, že tu ostalo menej židov než ich chrámov. Avšak synagóga v judaizme nemá rovnakú úlohu ako kostol v kresťanstve. Môže sa ňou totiž stať akékoľvek miesto, kde sa ľudia v mieri stretávajú kvôli modlitbe.

Ak trnavské synagógy prestali plniť pôvodný účel a nenachádza sa tam zvitok Tóry, je dobré využiť ich inak. Galéria i kaviareň, ktorá sa mi naozaj páči, sú vhodnou alternatívou. Synagóga ako kultúrna pamiatka nepatrí len židom, ale všetkým Slovákom.

Prednedávnom sa skončili kresťanské Vianoce. Čo ste robili vy?

Slávil som Chanuku. Je to spomienka na oslobodenie znesväteného Jeruzalemského chrámu Makabejcami, vodcami povstania za vieru v jedného Boha. Keď ho vyčistili a zapálili svetlo, zistili, že majú olej len na jeden deň. Nový by vyrobili najskôr za osem dní. Podľa tradície ale toto malé množstvo vydržalo. V židovských rodinách sa každý deň zapaľuje ďalšia z ôsmich sviec na deväťramennom svietniku – jedna slúži ako zdroj ohňa, takzvaný šames, sluha. V posledný deň sviatku svieti všetkých deväť sviec.

Chanuka však nevychádza každý rok na rovnaký dátum.

Náš kalendár je iný. Letopočet sa podľa tradície začal stvorením Adama, od septembra máme rok 5780. Kresťania sa riadia podľa slnka, moslimovia podľa mesiaca a náš kalendár je zmesou oboch. Máme 12 mesiacov, majú však iný a premenlivý počet dní. Spolu ich je 354 alebo 355. Rozdiel oproti civilnému kalendáru vyrovnávame tak, že sedemkrát za 19 rokov pridávame trinásty mesiac, adar alef.