Počul som, že si chodila už na dobrú strednú školu.
Áno, chodila som do Nitry na Gymnázium sv. Cyrila a Metoda, takže som týchto dvoch pánov mala na krku dokopy 13 rokov. (smiech)
Bolo pre teba ťažké rozhodnúť sa na akú vysokú školu chceš ísť?
Rozmýšľala som, kam po tej strednej ísť. Matematika mi nešla, na ekonómiu to teda nevyzeralo. Bavilo ma ale všetko možné, pravidelne som mala na stole štósy novín a časopisov, takže masmediálka bola pomerne jasná voľba. Potom nastalo ďalšie rozhodovanie: medzi marketingovým alebo masmediálnym smerom. Väčší potenciál som videla v tom marketingu, tak som sa preň napokon aj rozhodla.
Ako si sa napokon ocitla v atteliéri?
Celkovo ma bavilo najmä tvorivé prostredie, kde som sa mohla realizovať. Od prvého ročníka som atteliér hltala a vždy bola zvedavá na to, čo ďalšie vtedajší redaktori vymyslia. Páčil sa mi najmä výber tém, ktoré boli úplne iné od tých, ktorým sa venujú celoslovenské médiá. A tak slovo dalo slovo a od tretieho ročníka som sa stala šéfredaktorkou.
Prečo si sa potom vzdala tejto pozície ešte počas štúdia?
Pracovať som začala v roku 2010, na konci štvrtého ročníka. A preto som sa v piataku musela vzdať vedenia atteliéru, lebo by som to nestíhala. Nastúpila som do mediálnej agentúry Starmedia, kde aj doteraz pôsobím. Momentálne sa však v plnej miere venujem materským povinnostiam. V priebehu budúceho roka by som sa ale chcela vrátiť naspäť do práce. Pozícia, ktorú zastávam, sa volá account manager, mám na starosti predovšetkým servis klientov, vytváranie ich mediálnej stratégie, mediálne poradenstvo a celkovo chod mediálneho procesu.
Ako si sa k tejto práci dostala?
Hovorila som si, že keď už mi končí štvrtý rok štúdia a cez prázdniny nikam nejdem, tak by to chcelo nejakú robotu. Snažila som sa o to už aj predtým, ale nejako sa to s prácou v atteliéri nedalo skĺbiť. Išlo leto, skúsila som niečo popozerať, rozposlať životopisy. Najskôr som riešila nejaké médiá, ale v nich nie je veľký dopyt po nových ľuďoch, takže radšej skúsim niečo v reklamnom biznise. Prvé som začala pozerať mediálne agentúry, lebo to bolo presne také spojenie marketingu a médií, čo sa mi vždy páčilo. Zhodou okolností práve v tejto agentúre hľadali nových ľudí a nejako mi to vyšlo.
Nechcela si skĺbiť prácu so školou a pokračovať na doktorandskom?
Mať o titul viac by mi v robote neprilepšilo, takže v doktorandskom štúdiu som nevidela veľký zmysel.
„Veľa študentov je na dennom štúdiu, rieši aj plný úväzok a ďalšie aktivity pomimo, takže dá sa zvládnuť všetko, keď človek chce.“
Aké boli tvoje začiatky v Starmedii?
Keď som začínala, tak náš pracovný vzťah fungoval na dohodu, chodila som, keď som mala čas a kedy som mohla, až po skončení štúdia sa to prehuplo do trvalého pomeru. Veľa študentov je ale na dennom štúdiu, rieši aj plný úväzok a ďalšie aktivity pomimo, takže dá sa zvládnuť všetko, keď človek chce. Keď som do agentúry prišla, tak som nemala žiadnu skúsenosť okrem atteliéru a menších vecičiek. V mediálnej agentúre, ale určite aj v reklamke, si musíš prejsť pozíciami od začiatku. Najskôr som pracovala ako account executive, takže som robila kvázi pomocné práce.
Akých klientov vaša agentúra zastupuje?
Ja som robila veci pre Coca-Colu, Hondu a H&M. Máme aj Novartis, mali sme napríklad Kraft. A jedným z významnejších bol aj Samsung. Ale za posledné mesiace sa to celkom popresúvalo, pomenilo.
Spolupracujete aj s reklamnými agentúrami alebo je ich výber čisto záležitosť klientov?
Najčastejšie je to tak, že mediálna a reklamná agentúra sú úplne oddelené. Klient si tendruje samostatne mediálku a reklamku. Väčšinou my už vieme, kto im vytvára reklamu, dostaneme od nich nejaké podklady, že okolo čoho sa bude točiť, aby sme vedeli, ako kampaň bude vyzerať. Podľa toho sa aj lepšie plánuje priestor v médiách.
Aká je medzi mediálnymi agentúrami na Slovensku konkurencia?
Trh mediálnych agentúr je asi taký, že najväčšia je Unimedia, ktorú vlastnia lokálni slovenskí konatelia, potom v top päťke je ešte Mediaedge, Universalmedia, Starmedia a Carat. Rozdelené sú aj podľa toho, do akej siete patria, pretože každá mediálka je v podstate pobočka nejakého väčšieho nadnárodného koncernu. Každý sa zameriava na niečo iné. Sú mediálky, ktoré chcú konkurovať veľkosťou, niektoré inovatívnosťou (ako my), iné zas servisom, ktorý je ušitý na mieru. Tým pádom, keď majú menej klientov, tak sa im napríklad vedia viac venovať.
Venujú sa agentúry zvlášť tradičnými médiám a zvlášť online prostrediu?
My sme mali aj on-line oddelenie, ale potom sa odčlenilo do Digitasku, samostatnej agentúry. Spolupracujeme s nimi , máme poprepletanú aj vlastnícku štruktúru, ale je to samostatná on-line agentúra, ktorá je nielen mediálna, ale aj kreatívna. A to najlepšie spojenie je, keď máte na webové prostredie niekoho, kto sa v ňom naozaj orientuje, pretože je úplne niečo iné ako tradičné médiá.
„Atteliér bol vždy jedna z vecí, ktorá fungovala a pri ktorej sa dalo veľa naučiť.“
Sleduješ atteliér aj v súčasnosti?
Trochu hej, ale musím sa priznať, že dosť málo. Prvý rok, keď som skončila školu, tak som ešte bývala v Trnave a občas som si atteliér zvykla zobrať alebo mi ho niekto doniesol. Postupne sa ten kontakt stráca, ale celé moje štúdium bolo o atteliéri. Podľa mňa to bol najzaujímavejší predmet na celej škole. Atteliér bol vždy jedna z vecí, ktorá fungovala a pri ktorej sa dalo veľa naučiť.
Neplánuješ do budúcnosti zmenu povolania? Prípadne sa viac zamerať na tú novinárčinu?
Zatiaľ ma to u nás baví, nevyčerpala som sa a neviem si momentálne predstaviť inú prácu. Mám sa stále kam posúvať. A k žurnalistike by som sa asi späť dostať nechcela. Poznám ľudí, ktorí sa živili alebo živia novinárčinou a príde mi to príliš stresujúce, vyčerpávajúce a človek sa pohybuje na tenkom ľade.
Čomu si sa najviac venovala počas tvojho pôsobenia v atteliéri?
Šéfovaniu (smiech). Nemala som jednu tému, ale snažila som sa, aby medzi materiálmi vždy bolo niečo marketingové. Aspoň vymyslieť tú tému, keď už som nemala čas ju písať. Tiež som vybavovala veľa iných aktivít pomimo, lebo sme začali robiť atteliér eventy či rôzne súťaže. Vedela som, že v redakcii je veľmi veľa super ľudí, ktorí písať vedia, takže som to nechala na nich a ja som sa venovala akurát písaniu editoriálu a dávaniu toho celého dohromady. A väčšinou som ešte robila samozrejme to, čo nechceli robiť iní. (smiech)
Na čo rada na FMK spomínaš?
Najväčšie pozitívum bola určite celková atmosféra, lebo nešlo o to, že si to tam odsedíš a odídeš, ale samozrejme časť ľudí taká bola. Vždy som si našla tých, na ktorých bolo vidieť, že áno, my sme FMK krvná skupina a s tými ľuďmi si máš čo povedať. Vždy sa nájdu študenti či pedagógovia, ktorí niečo nové rozbehnú. Ľudia vedeli, že pokiaľ budú chodiť len na prednášky, tak to ďaleko nedotiahnu. Po piatich rokoch sa určite nedostanú na vysnívané miesto v agentúre alebo médiách. Treba robiť niečo navyše.
Čo ťa na škole prekvapovalo v menej dobrom svetle?
To, čo sa na škole študenti naučia, najmä sebarealizácie a schopnosti „byť akčný“, tak to potom zužitkujú aj v profesijnom živote. Mnohí si to počas štúdia neuvedomujú. O zlých predmetoch sa nedá hovoriť, všetko závisí od pedagógov. Keď sa niekto snaží robiť praktické veci so svojimi zverencami, tak väčšina z nich má potom menší problém na trhu práce. Pomáha aj to, keď je prednášajúci niekto z praxe. Vie, čo má učiť, ako to má učiť a stále má študentom čo povedať. Niekedy sa stane, že predmet znie super v sylaboch, ale nakoniec je úplne o niečom inom.
Bola by si momentálne tam, kde si, aj bez vysokej školy?
Asi nie. Jednak by som asi nemala môjho manžela, s ktorým som sa na fakulte zoznámila. (smiech) Nerobila by som robotu, ktorú robím, pretože škola ti dá veľa kontaktov a človek sa niekde inde posunie. Keď som prišla do agentúry, tak som veľa konkrétnych vecí o mediálnom plánovaní nevedela, ale naopak, veľa užitočného som už poznala. Oproti tým, ktorí tiež nastúpili a nemali vyštudovanú marketingovú komunikáciu, som mala určitú výhodu. Škola mi dala základ a najmä záujem o médiá a komunikáciu.
Profil
Martina Mazúchová (rod. Harvanová) vyštudovala marketingovú komunikáciu na FMK UCM v Trnave. Počas štúdia viedla atteliér dva roky (2008-2010) ako v poradí štvrtá šéfredaktorka. Ešte popri škole začala pracovať v mediálnej agentúre Starmedia, kde sa uplatnila aj po skončení štúdia. V súčasnosti pracuje na pozícií account managera a venuje sa osemmesačnému synovi Matúšovi.
