Na náš rozhovor si si našla čas akurát pred dabingom jednej z postáv očakávaného filmu Hunger Games. Taktiež si spomínala, že dabuješ aj v novej reality show Dating Naked, u nás nazvanú Adam hľadá Evu. Čo vtipné, či kuriózne sa v zákulisí dabingu deje?
Vo všeobecnosti je veľmi vtipné, keď ti v dabingu povedia, že ideš dabovať nejakú kreslenú postavičku. To je úžasný zážitok. Alebo potom, keď ti povedia: „Joj, tuto nám to vypadlo, nadabuj nám päť ročné dieťa.“ Tak sa k tomu musíš nejako postaviť. Dabing je podľa mňa úžasná aktivita pre herca lebo sa musíš zmieriť s tým, že na obraze ho hrá niekto iný. Ale keďže už aj na Slovensku fungujú niektorí výborní dabingoví herci, ktorí naozaj sú kultoví, tak je jasné, že keď do toho dáš to správne zo seba, tak ten dabing bude tak dobrý, že prehrá aj originálneho herca, ktorý to hrá v realite. K tým kuriozitám. V dabingu je vždy veľmi vtipne. Občas, keď prídeš na tú skúšku tak si kolegovia vymýšľajú rôzne iné repliky a celkovo to vtipne vyznieva aj s nejakými vulgarizmami. Alebo stojíte šiesti za mikrofónom a ste tam tak stlačení. Tiež si kolegovia robia zle, že ťa šteklia alebo ti zakryjú text a samozrejme režisér sa na teba oborí. Je tam však veľká zábava, dobrá atmosféra, ja tam rada chodím.
„Dabing je podľa mňa úžasná aktivita pre herca lebo sa musíš zmieriť s tým, že na obraze ho hrá niekto iný.“
Mňa, ako študentku Masmediálnej fakulty, samozrejme zaujíma, ako získať prácu v rádiu? Bolo to v tvojom prípade skôr o náhode či o dlhodobej snahe?
V mojom konkrétnom prípade to bola možno šťastná náhoda. Keďže som vyštudovala VŠMÚ tak som sa pohybovala v kruhu hercov, ktorí už mali nejaké moderátorské skúsenosti a viacerí robili v rádiách. Vďaka tomu som dostala tip, že v rádiu Viva, vtedajšom, hľadajú do dopravného servisu hlas. Tak mi dali kontakt či by som o to mala záujem, a keďže ma to ťahalo aj k rádiu lebo sa mi to vždy páčilo, išla som na voice cast (casting), kde mi dali príležitosť pracovať potom pol roka v rannej show. Potom, keď som odišla z rádia Viva, tak zase ďalšia herečka, ktorá pracovala v tom čase v Europe 2, mi povedala: „My hľadáme moderátora a ty si sa mi páčila vtedy a vtedy, poď skúsiť.“
Myslíš, že teda stačí mať talent a vedieť sa chytiť príležitosti?
Myslím si, že do médií sa môže dostať ktokoľvek, ale potom už od toho človeka závisí to, či to pojme profesionálne a uvedomí si, kde má rezervy, lebo samozrejme všetci máme rezervy či už vo vyjadrovaní alebo vystupovaní, ale na to potom existujú profíci. Tí sa venujú hlasu, reči alebo iným veciam. Určite, že aj vyštudovaní herci si toto dennodenne a celú kariéru opakujú a zdokonaľujú sa, takže dá sa to. Podľa mňa tá energia, ktorá je taká špeciálna a dôležitá u tých ľudí čo moderujú a vystupujú v médiách, pričom sú zaujímavé práve preto, lebo majú tú energiu, tá sa naučiť nedá. Čiže je to také spojenie toho, že musíš to v sebe mať a to čo mi chýba ešte doklepnúť a potom z teba môže byť dokonalý moderátor ala Adela.
Počúvaš mimo práce rádio? Respektíve, ladíš si Europu 2 alebo si od toho radšej dávaš úplnú pauzu?
Musím povedať, že mám také časy, napríklad ráno pri presune niekam, vtedy rada počúvam naše ranné vysielanie. A celkovo dosť často počúvam Europu 2, lebo mi vyhovuje, že poznám tých mojich kolegov a o to viac sa na nich bavím, keď niečo „zahaluzia“. Ale potom mám aj chvíľky kedy musím počúvať iba čistú hudbu, poprípade to vypnem úplne.
Keby môžeš mať vlastnú frekvenciu, aká hudba by tam hrala?
Ja totálne milujem 80-te, 90-te roky. Ale tým, že už pár rokov moderujem hitparádu, na mňa sa to nalepilo postupom času. Takže ma bavia momentálne aj svetoví Dj-i ako Calvin Harris, Avicii. A keď sa hlavne spoja tak ako teraz Avicii a Robbie Williams, ktorý je pre mňa brutálna star, to je úplne neobvyklé spojenie. Je tam silný vokalista a energická hudba, čiže sa mi celkovo páči tento nový trend. Tiež sa mi páči z hudby, ktorú hráme jedna mladá Kanaďanka, pretože spája hudbu 80-tych rokov s terajšou modernou hudbou, takže nakazila ma tá E2. (smiech)
Na Europe 2 moderuješ hitparádu Top 22, ktorá v rádiu beží každý štvrtok. Nerozčuľuje ťa občas, keď ľudia hlasujú za hudbu, ktorá sa ti vôbec nepáči ?
Ja zastávam taký postoj, že musím byť úplne neutrálna…hoci! Čo sa týka niektorých interpretov a piesní, musím povedať ak sa mi niečo hrozne páči, ale, aj keď ten nejaký interpret alebo žáner nebola práve moja šálka kávy, nemôžem povedať, tak za toto nehlasujte. Vždy sa snažím o každom povedať to najviac. Podať informácie typu, toto je ten a ten a prichádza s tým, pretože sto ľudí, sto chutí. Mne sa to páčiť nemusí, ale niekomu sa to môže totálne páčiť až to nakoniec skončí na prvom mieste. Čiže mňa to vôbec nerozčuľuje, skôr ma teší čím viac hlasujú, píšu. Dokonca ma poteší ak napíšu negatívny ohlas, lebo tak isto ako mne sa nemusí páčiť song, nemusí sa páčiť ďalším desiatim ľuďom. Ale, keď ti dá niekto spätnú väzbu to znamená, že sleduje čo robíš, počúva tvoju prácu a to je pre mňa najväčšie zadosťučinenie.
„Keď ti dá niekto spätnú väzbu to znamená, že sleduje čo robíš, počúva tvoju prácu a to je pre mňa najväčšie zadosťučinenie.“
Okrem práci v rádiu sa živíš napríklad aj dabingom. Je pre moderátorov finančne nutné hľadať si pomimo aj inú prácu alebo si chceš proste vyskúšať všetko čo sa ponúka?
Tí ľudia čo ma poznajú by povedali, že ku mne, keď príde možnosť, tak ja prácu zatiaľ veľmi neodmietam, pretože ma to baví. Čo sa však týka financií, ja si myslím, že ak sa chceš mať trošku lepšie a slušne v dnešnej dobe žiť, tak sa musíš obracať. A to nie je len v tejto práci, ale v každej.
V profile na stránke Europy 2 sa opisuješ ako optimista, čo by asi tvrdil každý kto ťa vidí. Vyzeráš stále usmiato, no každý má svoje zlé dni. Máš nejaký recept ako znieť v rádiu pozitívne, aj keď sa tvoj deň nevyvíja práve najlepšie?
Pravda je tá, že mnohokrát, keď prídem cez víkend ráno o šiestej do práce a hlavne, keď je zima, tma, musím si očistiť auto od snehu, no proste komu sa chce vstať, vtedy je to zložité. Často som pätnásť minút predtým než začnem vysielať totálne na umretie, poviem si tam štyri vety, zapnem Facebook napíšem prvú vetu poslucháčom. Odpíše mi jeden a už mám pocit, že vždy je tam aspoň ten jeden ujo na benzínke niekde v „Hornej dolnej strede“, ktorý počúva a poteší sa, že sa mu niekto prihovoril. Taktiež vždy po zasvietení červenej sa snažím a mám pocit, že idem s plnou energiou, ktorou ma to rádio nabíja. Potom sú dni kedy neklape všetko úplne dobre doma, nie je predsa každý deň veselo, ale snažím sa to nepretavovať do práce. To sú moje súkromné veci, teraz sme v rádiu a bavíme sa, ideme naplno.
Takže by si zrejme nemenila za inú prácu než tú v rádiu.
Musím povedať, že to je jedna z najkrajších vecí aké sa mi v živote stali. Je to úžasná práca.
Určite ti neuniklo, že v poslednom čase slovenské médiá zažívajú ťažké časy. Skupovanie oligarchmi, možná strata slobody slova a podobne. Pociťovala si niekedy v rozhlase podobné obmedzenia?
Keďže ja pracujem v komerčnom rádiu, ktoré je určené pre mladých, tak určite tam máme tabu témy typu politika. Samozrejme sa však u nás nepreferujú smutné témy typu tragédie, keďže nie sme spravodajské rádio, hoci máme v rannej show nejaké správy, dá sa povedať len také všeobecné. Nie sme Slovenský rozhlas, že by sme preberali nejaké také udalosti. Viem v akom rádiu som, tak ani nemám dôvod na to, aby som vysielala o politike. Po prvé tomu tak nerozumiem a po druhé, čo budem zaťažovať našu cieľovú skupinu. Sme proste špecifické rádio, ktoré ide trošku iným smerom.
Vedela by si aj napriek tomu vyjadriť svoj názor na tieto udalosti ohľadom zmien v médiách, teda hlavne v printových médiách?
Je to podľa mňa veľmi smutná vec. Napríklad čo sa deje aj s rádiom Viva, z ktorého som ja vyšla a naučila som sa tam všetko o rádiu, v čom pokračujem aj tu na Európe 2. V tom rádiu pracujú úplne šikovní, kvalifikovaní ľudia, ktorí prichádzajú o robotu z toho dôvodu chamtivosti až nenažranosti majiteľov médií, poprípade tých najvyšších, ktorí ani neprichádzajú do kontaktu s bežným denným fungovaním médií. Nepracujú tam a nevidia ako to poslucháčov napĺňa, že majú svojich obľúbených moderátorov, svoje témy a každodenné vysielanie. To je smutné, že práve tí sa postarajú o zánik alebo spojenie média, čím ľudia prídu o robotu.
„Poslucháčov napĺňa, že majú svojich obľúbených moderátorov, svoje témy a každodenné vysielanie.“
Na rozdiel od televízie alebo tlače má rozhlas možnosť lepšej okamžitej interakcie s publikom. Považuješ to za veľkú výhodu?
No podľa mňa, živý poslucháč vo vysielaní je totálne top! A hlavne, keď vychytíš niekoho kto sa absolútne spontánne prejaví z radosti, že niečo vyhral. To je pocit eufórie aj z mojej strany, to sa proste nedá zopakovať. A vlastne už v dnešnej „facebook dobe“ si vieš aj v tej televízii prečítať názor hneď napríklad, keď zavesíš fotku z vysielania. Ale absolútne sa to nedá porovnať s tým, keď máš naživo poslucháča, o ktorom netušíš ako zareaguje. Môže to byť trapas alebo niečo úplne iné. Práve to, že prekvapí, hlavne ak milo prekvapí, to je fantastické. To je najkrajšie na tom rozhlase.
Veľkú nervozitu u mňa vedia rádiá vyvolať, keď hrajú stále to isté a za deň počujem jednu pieseň asi päťkrát. Majú síce prinášať a propagovať novinky, no nemyslíš si, že takýmto spôsobom si rádia niekedy až škodia?
Bohužiaľ, dá sa povedať, že v novodobom formáte komerčných rádií je nejaký úzus (zvyk, obyčaj), že niektoré novo nasadené songy sa musia hrať, aby sa človeku akoby zaryli do hlavy. Aby ich ľudia spoznávali musia sa hrať v opakovanom režime. To, ako často sa nasadia, závisí od hudobného dramaturga a samotného šéfa rádia. Samozrejme, občas mi napíše poslucháč, prečo zase toto hráme, ale ja mám pocit, že Europa 2 sa celkom snaží to obmieňať. Áno opakujeme tie novinky, ale šuchneme tam občas nejakú starinu alebo niečo čo prekvapí, že čože, Michael Jackson Thriller? Tak to je fajn. (smiech)
„Niektoré novo nasadené songy sa musia hrať, aby sa človeku akoby zaryli do hlavy.“
Keby máš porovnať rozhlasovú tvorbu na Slovensku a v zahraničí, v čom sme podľa teba pozadu? Čo podľa teba našim rádiám chýba?
Napríklad také rádiá ako je BBC1 majú nespočetne veľa rokov skúseností , takže to sa vôbec nedá porovnať. A hlavne tie hviezdy, ktoré sa tam ukazujú a premiérujú svoje piesne. Takže to je česť, keď napríklad Rihanna tam odprezentuje svoj nový song. Ja neviem, možno momentálne nám tu chýba také rádio, ktoré by zosobňovalo komplet ten zábavný aj ten spravodajský, možno aj nejaký taký náučný žáner. Také všetko dokopy. Pretože sa to tu asi všetko vyprofilovalo na rádio dopravné, komerčné, spravodajské alebo o muzike. Podľa mňa tomu občas chýba nejaká beseda. Dobre, rada počúvaš muziku lebo ťa to neruší, ale občas je celkom fajn si vypočuť aj rozhovor so zaujímavými ľuďmi a do toho dať raz za pätnásť minút nejakú hudbu. Alebo päť minút sa rozprávajme a potom desať minút hrajme a zase sa rozprávajme, lebo poslucháča to môže obohatiť. A podľa mňa toho je tu teraz veľmi málo, čo je škoda.
Lenka Debnárová v roku 2005 začala študovať na VŠMÚ muzikálové herectvo. Vysokoškolské prostredie plné hercov ju priviedlo k dabingu a moderovaniu v rádiu. V roku 2009 dostala možnosť hlásiť dopravu v rádiu Viva a nejaký čas moderovala diskusiu v lokálnej televízii. V poslednom čase sa podieľa aj na relácii Teleráno. Tiež mala možnosť pričuchnúť si k práci v divadle. Momentálne je najznámejšia ako moderátorka rádia Europa 2, kde má pod palcom hitparádu Top 22. Zároveň sa stále venuje herectvu, dabingu, ale aj vyučovaniu na Základnej umeleckej škole, spevu a moderovaniu akcií.
