Samotné slovo je zložené z dvoch – „slack“, teda lenivý a „aktivism“, teda aktivista. Vždy keď podpíšete online petíciu, alebo na sociálnej sieti povzbudzujete nejakú myšlienku bez toho, aby ste vynaložili akékoľvek úsilie, ktoré by sa týkalo reálneho sveta, dopúšťate sa slacktivizmu. Prvýkrát sa toto slovo objavilo v článku uverejnenom v New York Times. Jeho podoba sa však sformovala už o niečo skôr, v dobe kedy neexistovali sociálne siete. Vtedy sa hovorilo „slacker activism“ a označovali sa ním mladí ľudia, ktorí sa snažili v malom rozsahu nejakým spôsobom ovplyvniť spoločnosť. Napríklad zasadiť strom, alebo zúčastniť sa protestu. Pôvodne mal tento pojem pozitívny význam. Dôležité je nemýliť si toto slovo s pojmom suckerism – týmto sa označujú ľudia, ktorí zdieľajú obrázky umierajúcich detí, alebo darujú „like“ vo viere, že tým niekomu pomôžu. Hlavný rozdiel je najmä v tom, že slacktivista vynaloží minimálne úsilie, aby podporil legitímnu, zmysluplnú činnosť. Suckerism je hlavne nepochopenie internetových hoaxov zo strany ľudí.
Reálny účinok má dopad na regióny
Napriek tomu, že samotný pojem je v súčasnosti ladený skôr negatívne, niektoré štúdie preukázali, že slacktivisti sú v skutočnosti viac náchylní k tomu, že sa v budúcnosti reálne zapoja do zmysluplnej dobrovoľnej činnosti. Prevládajú však kritizujúce argumenty a to hlavne také, v ktorých sa danému spôsobu činnosti vyčíta podporovanie vedomia, že všetky problémy môžu byť jednoducho vyriešené použitím Facebooku. Aj keď môže mať slacktivizmus reálny účinok na regionálnej úrovni, v riešení globálnych problémov je tomu skôr naopak. Internetová činnosť je väčšinou neefektívna. Niekedy môže dokonca oslabiť politickú účasť v reálnom živote. Napriek tomu je veľmi zložité jednoznačne prikloniť sa k jednému alebo druhému názoru. Iný význam má takáto činnosť v demokratickej spoločnosti a celkom iný význam v diktatúre. Čo je pre nás zmena profilového obrázku, ktorý podporuje určitú myšlienku, je vzdorovitým činom v utláčajúcej diktatúre. Preto u nás zvykneme túto činnosť značne podceňovať.
Medzinárodné online petície
Asi najznámejšou občianskou organizáciou je Avaaz, ktorá bola založená v roku 2007. Podporuje hlavne aktivizmus v témach, akým je globálne otepľovanie, ľudské práva, ochrana zvierat, korupcia alebo hlad. Organizácia funguje v 15 jazykoch a má viac ako 20 miliónov členov v takmer 200 krajinách. V tomto roku podpísalo 215 tisíc ľudí online petíciu, v ktorej požadovali spravodlivý, ľudský a náležitý proces v známom prípade Edwarda Snowdena. Petície na tejto stránke vyžadujú len meno, e-mail a krajinu, z ktorej pochádzate. Niektorí preto spochybňujú tieto emailové kampane a obviňujú organizáciu z podporovania lenivosti a zmeny reálnych aktivistov na slacktivistov. Objavila sa dokonca aj kritika, že by organizácia mohla slúžiť ako tajná zahraničná organizácia, ktorá je úzko spojená so známym miliardárom Georgeom Sorosom.
Internetoví jedinci menia spôsob, akým funguje svet
Pravdepodobne najznámejším príkladom toho je otočená pyramída v logu veľmi známej kampane KONY 2012. Tá naznačuje práve tento koncept, kedy jedinci z celého sveta spojení jedným záujmom dokážu reálne ovplyvniť rozhodovanie ich demokratických zástupcov. Kampaň začala jedným videom, prešla bombardovaním amerických kongresmenov žiadosťami, až napokon vyvrcholila vyslaním vojenských poradcov do Ugandy, aby pomohli vystopovať a zastaviť afrického vojnového zločinca menom Kony. Ďalším neprehliadnuteľným príkladom sú aj dva ružové pásiky na červenom pozadí. Za touto známou kampaňou na podporu homosexuálnych sobášov stála organizácia HRC (Human Rights Campaing). Mala zmena profilových obrázkov na sociálnych sieťach nejaký účinok na politiku? Okamžitý vplyv určite nie, ale fakt, že sa do tejto kampane skromným spôsobom zapojilo obrovské množstvo ľudí so sebou prinieslo aj pozornosť, ktorá bola tejto téme venovaná.
Jeden like a skutočná pomoc
Zdá sa, že klikaním like-ov na Facebooku skutočná zmena nepríde. Predstavte si ale, že by sa na Facebooku vedľa funkcie „like“ objavila funkcia „donate“. Organizácie by sa mali namiesto zosmiešňovania slacktivizmu zamyslieť nad tým, ako tento spôsob prejavenej podpory premeniť na reálny výsledok.
