Zuzana hovorí, že pre ňu osobne dobrovoľníctvo prináša každodennú pokoru. Učí ju nepozerať sa na seba ako na niekoho, kto je lepší než ostatní a nežiť len v svojej bubline.
Nie každý si do hĺbky uvedomuje presnú definíciu slova dobrovoľníctvo. Vedeli by ste priblížiť, čo znamená?
Od roku 2011 existuje zákon o dobrovoľníctve a ten uvádza, že je to činnosť vykonávaná v prospech iných, na základe slobodného rozhodnutia, vo voľnom čase a bez nároku na odmenu.
Dobrovoľnícku činnosť môže vykonávať každý a to v rôznych oblastiach. Napríklad sociálna, humanitárne organizácie a organizácie na ochranu ľudských práv, kultúrna oblasť, ochrana životného prostredia či športová a vzdelávacia činnosť.
Aké osobné skúsenosti vás najviac formovali na ceste k dobrovoľníctvu?
Moje dobrovoľnícke začiatky boli na festivale Pohoda, kde sme za lístky strážili stanové mestečko. Vtedy som si ani neuvedomovala, že vlastne dobrovoľničím. Neskôr ma oslovila nezisková organizácia Bronco, kde som dobrovoľničila na druhom Trnavskom rínku. Najprv v dielničkách s deťmi, čo nebolo pre mňa, ale ďalší rok už ako koordinátorka dobrovoľníkov. Je dobré, ak si vieš nájsť to, čo ti je blízke. Môžeš chcieť pomôcť, ale ak je to dobrovoľnícka činnosť, v ktorej sa necítiš dobre, tak ťa to môže demotivovať.
Môže dobrovoľník vyhorieť?
Áno, stáva sa to. Ale ak je dobrovoľnícky program dobre nastavený a má kvalitného koordinátora, dá sa tomu predísť. Ak ponúkneme príležitosť a môže sa prihlásiť ktokoľvek, môže to viesť k problémom. Osobne rozdeľujem dobrovoľníctvo na „mäkké“ a „tvrdé“. Mäkké je keď ideme upratovať, pomôcť na festivale alebo niečo natierať. Tvrdé dobrovoľníctvo, napríklad sprevádzanie umierajúcich do hospicov, si vyžaduje väčšiu prípravu. Organizácie ako Vrba pracujú s tímami psychológov a supervízorov, ktorí zabezpečujú, že dobrovoľníci sú pripravení.
Nie je dobré, ak sa niekto, komu zomrie blízky človek, rozhodne ísť do dobrovoľníctva, aby sa „vyrovnal“ so smútkom. To neprospieva ani jemu, ani tým, ktorým chce pomáhať. Na to tu sú koordinátori a mentori, ktorí môžu poradiť, kedy je čas na prestávku a naozaj potrebnú pauzu, aby sa dobrovoľník nestratil v tom, čo robí.
Výskumy ukazujú, že každý si vie nájsť dve hodiny týždenne na dobrovoľníctvo, nech už má klasickú pracovnú dobu alebo pracuje na smeny. Ak sa tomu človek naozaj venuje, dá sa to zladiť, ale nemalo by to byť na úkor vlastného zdravia. Niekedy je lepšie na chvíľu spomaliť, oddýchnuť si, cvičiť alebo čítať, aby sme nevyhoreli. Keď sa človek vyčerpá, môže to ublížiť nielen jemu, ale aj tým, ktorým chce pomáhať.
Najprv by sme mali ošetriť seba a svoje okolie a až potom sa venovať pomoci ostatným.
Ako sa vaša predstava o dobrovoľníctve zmenila od začiatku kariéry až po súčasnosť?
Keď je človek mladý, plný entuziazmu, môže mať pocit, že dobrovoľníctvo je niečo, čo by mal robiť každý. Na začiatku to môže byť skvelé, človek je nadšený. O dobrovoľníctve rozpráva všetkým okolo seba. Ale časom si uvedomí, že nie každý by mal byť dobrovoľníkom a že dobrovoľníctvo nie je len o tom, byť všade a robiť všetko. Je dôležité robiť to kvalitne, nie kvantitatívne.
V organizáciách je často problém s koordináciou. Majú veľa potenciálnych ľudí, ale nemajú vytvorený kvalitný systém, ako sa o nich postarať. Stáva sa, že dobrovoľník príde do organizácie a nevie, čo má robiť, kam si má odložiť veci alebo ako dokončiť úlohu, ktorú dostal. Organizácie to nerobia zámerne. Tlak, ktorý panuje, napríklad ak pomáhajú v sociálnych službách, je veľmi vysoký.
Aký je aktuálny záujem mladých ľudí, najmä vysokoškolákov, o dobrovoľnícke aktivity vo vašom centre?
Nemyslím si, že mladí ľudia nemajú záujem o dobrovoľníctvo, ale práca s nimi je náročnejšia. Hlavne čo sa týka dlhodobého zapojenia. Je potrebné nájsť spôsob, ako s nimi komunikovať – cez sociálne médiá, ich jazyk a záujmy. Možno stačí aj prednáška na univerzite o tom, aký vplyv má dobrovoľníctvo, aj keď výsledky môžu byť skromné – z 20 ľudí sa nám ozve len jeden. Dôležité je aj budovanie vzťahov v komunitách.
Ktoré iniciatívy alebo zmeny by mohli prispieť k tomu, aby sa dobrovoľníctvo stalo pre mladých ľudí ešte atraktívnejšie a dostupnejšie?
Myslím, že cez mládežnícke parlamenty, ale aj mnohé ďalšie iniciatívy a angažovaných ľudí na Slovensku, sa dá veľa dosiahnuť – len si treba tieto príležitosti vyhľadať. Je dôležité odvážiť sa a ísť to vyskúšať.
Do akých konkrétnych projektov alebo aktivít sa môžu vysokoškoláci u vás zapojiť?
Momentálne spolu s ostatnými centrami a Platformou dobrovoľníckych centier spúšťame Národnú databázu dobrovoľníckych príležitostí. Portál Growni už dlhé roky ponúkalo lištu s dobrovoľníckymi príležitosťami, no nikdy to nebolo poriadne ošetrené. Tak sme spojili sily a cez Growni vznikla národná databáza, ktorá sa prepojí aj s našimi krajskými databázami.
Je skvelé, že každý si môže otvoriť stránku, vyselektovať si ponuky podľa mesta a kraja a nájsť všetky dostupné príležitosti na jednom mieste. Všetky organizácie sú tam overené, čo zaručuje ich dôveryhodnosť.
Čo všetko môžu mladí ľudia získať z dobrovoľníckych činností, ktoré môžu následne využiť v každodennom živote?
Pre mňa osobne dobrovoľníctvo prináša každodennú pokoru. Učí ma nepozerať sa na seba ako na niekoho, kto je lepší než ostatní a nežiť len v svojej bubline. Cez dobrovoľníctvo sa dostávam z komfortu do nekomfortnejších situácií, čo mi pomáha lepšie vnímať realitu a byť vďačná za to, čo mám.
Okrem toho môže dobrovoľníctvo pomôcť aj profesijne. Ak firma posúdi dva podobné životopisy a v jednom vidí, že uchádzač sa venuje dobrovoľníctvu, môže to byť rozhodujúci faktor pri výbere. Dobrovoľnícka činnosť ukazuje, že človek je zodpovedný, angažovaný a schopný pracovať v rôznych podmienkach, čo môže byť pre zamestnávateľa veľmi cenné.
Čím sa dobrovoľníctvo odlišuje od iných spôsobov angažovanosti a prečo by sa táto činnosť mala považovať za dôležitú?
Dôležitá je výchova k tomu niečo vracať do spoločnosti a nebyť tu len sami pre seba. Nemali by sme sa pozerať iba na to, čo máme, ale aj na to, čím môžeme prispieť. Vidíme to aj v iných krajinách, kde je ekonomika a životný štandard na vyššej úrovni. Práve k tomu stavu môže prispievať rozvinutá občianska spoločnosť.
Dobrovoľníctvo prispieva k zdravej spoločenskej klíme a mysleniu.
Neznamená to, že každý musí dobrovoľničiť, je to individuálne – či už ide o odborné dobrovoľníctvo, prácu raz do roka, alebo pomoc formou finančných príspevkov organizáciám.
Ako DCTK zabezpečuje dodržiavanie práv dobrovoľníkov v praxi?
Sprostredkovávame manažment dobrovoľníkov a akreditovaný tréning od ministerstva školstva, ktorý vedú odborníci. Zmluva nie je vždy potrebná, zákon to definuje ako písomnú alebo ústnu dohodu. Pri krátkodobom dobrovoľníctve, ako upratovanie na jeden deň, zmluva nie je nutná. Pri dlhodobom je vhodná, rovnako ako dodržiavanie BOZP.
Zákon jasne stanovuje práva dobrovoľníka. Je škoda, že niektoré firmy hľadajú dobrovoľníkov na pozície, ktoré by mali byť platené. V takých prípadoch by mali dotyční požiadať o viac informácií alebo odísť.
Vo februári minulého roka parlament schválil novelu zákona o dobrovoľníctve. Zmenila fungovanie dobrovoľníckeho centra?
Pre nás osobne nie. História dobrovoľníctva na Slovensku nie je dlhá, má 23 rokov a stále ju formujú tí istí ľudia. Novelizácia nám rozviazala krídla a pomohla lepšie komunikovať jeho rôzne formy. Napríklad firemné dobrovoľníctvo, ktoré doteraz nebolo legislatívne dobre podchytené, najmä čo sa týka vykazovania činnosti zamestnancov počas pracovného času.
Chýbali aj kapacity na koordinátorov, ktorí by mali byť platení. Pred novelizáciou neexistoval jasný spôsob financovania tejto pozície. Novela priniesla dotačnú akreditáciu pre organizácie, ktoré prechádzajú kontrolou kvality a musia spĺňať stanovené štandardy. Na základe toho môžu získať financovanie. Aj keď po voľbách to bolo kostrbaté, sme radi, že akreditácia bola spustená v auguste a prihlásilo sa do nej sto organizácií z celého Slovenska.
Rétorika súčasnej vlády voči mimovládnym organizáciám a tretím sektorom sa v posledných mesiacoch stala čoraz ostrejšou. Ako vnímate túto zmenu a čo si o nej myslíte z pohľadu riaditeľky DCTK?
Je to škoda. Máme zle nastavené zákony. Ministerstvo vnútra schvaľuje registráciu občianskych združení a neziskových organizácií na základe určitých kritérií, ktoré sú veľmi všeobecné. Po ekonomickej stránke je systém veľmi kostrbatý, čo škodí mimovládkam. Zákony sú benevolentné. Mnohé organizácie sú transparentné, ale sú tu aj „špekulanti“, ktorým to zákon umožňuje. To potom hádže všetkých do jedného vreca a môže to viesť k tomu, že bežný človek môže mať skreslené predstavy o fungovaní mimovládneho sektora.
Veľa ľudí si tiež neuvedomuje, že niektoré organizácie suplujú úlohy štátu a samospráv.
Nerada sa však vyjadrujem o politike verejne. Samozrejme, mám svoj názor a podľa neho volím, ale pre centrum je lepšie zostať apolitický a neutrálny. Sústreďujeme sa na našu prácu a venujeme sa tomu, čo robíme. Radšej dávame svoju energiu do vecí, ktoré majú pozitívny zmysel a môžu byť dobrým príkladom. Ak je to potrebné, vieme sa vymedziť proti neprávosti a zlu, ktoré sa deje.
Organizujete Srdce na dlani a Týždeň dobrovoľníctva. Predstavte nám, čo tieto udalosti predstavujú pre dobrovoľníkov, ale aj komunitu?
Ako dobrovoľnícke centrum sa podieľame na národných kampaniach dvakrát do roka – Týždeň dobrovoľníctva a Srdce na dlani, ktoré práve prebieha. Týždeň dobrovoľníctva má širší mediálny výtlak a zapája všetky centrá na Slovensku. My tomu interne hovoríme „ochutnávka dobrovoľníckych príležitostí“. Každoročne obľúbenou aktivitou sú práce na záchrane hradu Dobrá Voda, ale aj pomoc na podujatí pre deti ohrozené sociálnym vylúčením, zbieranie odpadkov, triedenie oblečenia a kníh či venčenie psíkov z útulku
Tento rok sa zapojilo 25 organizácií, ktoré spolu pripravili 41 pestrých dobrovoľníckych príležitostí. Na našom webe môžete nájsť množstvo dobrovoľníckych aktivít, ktoré sú dostupné nielen v našom kraji, ale aj po celom Slovensku. Nič vás nezaväzuje, že sa musíte opakovane zapojiť, ale máte možnosť vyskúšať rôzne aktivity. V tom týždni je aj príležitosť pre organizácie predstaviť sa a ukázať, čo robia.
Málokto vie, že existuje koeficient, ktorý umožňuje prepočítať hodnotu dobrovoľníckej práce na peniaze. Každoročne sa tento koeficient aktualizuje podľa valorizácie a dobrovoľnícka práca sa rozdeľuje na rôzne typy – od expertnej práce po údržbové a upratovacie činnosti. Po týždni dobrovoľníctva spracúvame výstupy, kde prepočítame počet odpracovaných hodín na hodnotu, ktorá ukazuje, koľko peňazí by sa inak muselo investovať do týchto činností. Tento rok sa na nich zúčastnilo 418 dobrovoľníkov a odpracovali spolu 1674,5 dobrohodín. V prepočte na ekonomickú hodnotu práce je to 9444,18 eur.
Srdce na dlani je program, ktorý oceňuje dobrovoľníkov a organizácie. Počas celého mesiaca zbierame nominácie a propagujeme ich. Tento rok sme mali 39 nominácií. Postúpili do krajských ocenení a následne aj do národného kola. Minulý rok sme mali veľký úspech, keď sme získali tri ocenenia na národnej úrovni, čo nás veľmi teší.
Máte konkrétne príklady podujatí, ktoré pomohli zlepšiť vzťahy v komunite prostredníctvom zapojenia dobrovoľníkov?
Na príklade Kubíku môžeme ukázať, ako organizujeme Trnavský rínek, ktorý tento rok oslavuje už jedenásty ročník. Je krásne vidieť, aká silná je táto komunita. Mnoho ľudí má rôzne povinnosti alebo sú v zahraničí, no na rínek prídu aj o šiestej ráno, aby nám pomohli s prípravami, roznášaním stolov. Cítia, že to, čo robíme, má zmysel, a že sú naše úmysly dobré. Vďaka tomu sa k nám pravidelne vracajú, pretože majú pocit, že prispievajú k niečomu hodnotnému pre Trnavu.
V akých konkrétnych oblastiach vidíte najväčší potenciál na zlepšenie alebo zmenu v rámci dobrovoľníckej komunity v Trnavskom kraji?
Verím, že od budúceho roka sa nám podarí zvýšiť počet zamestnancov v centre, čo nám umožní rozšíriť naše aktivity a dosiahnuť väčší dosah. Cieľom je stabilizovať samotné centrum, ktoré má veľa nápadov a potenciálu, no doteraz sme sa stretávali s obmedzenými personálnymi kapacitami. Tento základ nám umožní v budúcnosti vytvoriť viac príležitostí pre dobrovoľníkov. Plánujeme navštíviť stredné školy, kde budeme prezentovať tému dobrovoľníctva a spolu s inými organizáciami budeme pracovať na skvalitňovaní a popularizácii príležitostí.
Zuzana Šujanová
Abloventka FMK, ale aj dobrovoľníčka srdcom aj dušou. Dobrovoľníctvu v rôznych podobách sa venuje od roku 2014. Od roku 2022 je zakladateľka a manažérka občianskeho združenia DCTK, ktorá si plní sen o prinášaní osvety o dobrovoľníctve aj všetkým dobrým ľudom a organizáciám v Trnavskom kraji.
